Časť VIII.
„Myslel som, že občas zaváži aj to čo poviem,“ Jessie sa oprel o stenu a nenávistne pozeral na majiteľa klubu. Z dverí, o ktoré sa opieral vychádzali hlasné stony. „Sám si mi povedal, že tých zákazníkov, ktorí mi vyslovene nebudú vyhovovať nebudem mať.“
„Nevymýšľaj! Poznáš to tu. Kto zaplatí – ten má a ja som mu nemohol povedať nie, keď mi dal na stôl balíček libier. Platí za teba trojnásobne viac ako ostatní. Bol by si blázon keby si to nebral,“ Majiteľ pozrel na koniec uličky odkiaľ vyšiel mladý muž v rozhalenej košeli spolu s postarším chlapíkom.
Jessie prižmúril oči na muža, ktorý oplzlo chytil mladíka za zadok a čosi mu šuškal do ucha.
„Vymením ho za hentoho...“
„Radšej budeš spať so starým Dawsom? Sám si hovoril, že má problémy s dýchaním, chrčí a celkovo vyzerá,“ majiteľ skrčil zhnusene nos, keď ešte pozoroval vzďaľujúceho staršieho muža, „dosť... odpudzujúco. Radšej chceš spať s mŕtvolou ako s niekým kto nemá ešte ani tridsať?“
„Radšej s niekým kto vie na čo som tu. Daws chodí aj za inými. Napríklad za Rodniem alebo za Jackom,“ Jessie hlavou kývol na koniec uličky, „a neprenasleduje ma ako tamten.“
„Asi zistil tvoje kvality,“ majiteľova ruka si Jessieho pritiahla k sebe, „a nedivím sa mu, že sa vracia. Ja sa tiež vždy rád vrátim,“ brunet jemne pohladil Jessieho pozadie. Ruka však zmizla v okamihu, keď sa otvorili dvere, pri ktorých stáli a vyšli z miestnosti dvaja muži.
Majiteľ sledoval svojho mladého zverenca, ktorý sa veselo smial na vtipoch svojho dnešného zákazníka. Aj táto dvojica za chvíľku zmizla za rohom a muži opäť ostali sami.
„Tak buď poslušný a urob to čo bude chcieť. Má dajaké oplzlé požiadavky, že tak strašne vymýšľaš?“
„Nič výnimočné.“ Jessie sklamane pozrel na podlahu a sústredil pozornosť na ornament na koberci. „Tu išlo o princíp.“
„Občas mi prídeš ako z kráľovskej rodiny, Jes,“ majiteľ neveriacky pokrútil hlavou, „Rodney by sa s ním vyspal zadarmo a ty takto trucuješ,“ majiteľ sa otočil na odchod, „potom skoč za ostatnými do šatne, nech nie sú moc zvedaví, prečo si ťa posledné dni takto vždy požičiam.“
Jessie sledoval, ako jeho zamestnávateľ odchádza do svojej kancelárie, kde už ho pred dverami čakala skupinka hlučných a luxusne oblečených Japoncov.
Blondín sa zhlboka nadýchol a pozrel na dvere, kde ho mal čakať Potter. Tento týždeň to bolo už po tretíkrát čo za ním prišiel, a to si naivne myslel, že sa už neuvidia. Chytil kľučku a potichu otvoril dvere. Cez pološero prešiel cez malú predsieň a zastavil sa pred polootvorenými dverami do samotnej spálne. Cez škáru medzi dverami videl, ako Potter leží na posteli a pokojne si číta noviny. Jessie sa ešte raz nadýchol a vošiel do spálne.
„Ahoj,“ Harry vyčaril okúzľujúci úsmev a noviny hneď odložil, „už som sa bál, že neprídeš.“
„Ďaleko od pravdy si nebol,“ Jessie si sadol na druhú stranu postele a začal si rozopínať košeľu, „uvidíme dokedy ťa toto bude baviť, ale dúfam, že toho čoskoro necháš.“
„Čoho?“ Harry sa otočil na Draca a sledoval jeho úzky chrbát. Mal nutkanie dotknúť sa svetlých vlasov no ruku zovrel v päsť a radšej sa vzdialil, aby odolal pokušeniu.
„Tvojho prenasledovania. Sú tu aj iní muži, ktorí sú odo mňa mladší,“ Jessie si stiahol rozopnutú košeľu a začal si dávať dole aj opasok, „a úprimne ma už nudí mať v ústach stále ten istý penis.“ Jessie sa nadvihol, aby si stiahol nohavice a keď už na sebe nemal žiadny kúsok oblečenia ľahol si na posteľ. „Vyzleč sa,“ Jessie pozoroval, ako si Potter stiahol pulóver aj nohavice a ako si opäť sadol na posteľ.
„Čo to ZASE bude?“
„Mohol by som... ja?“ Harry sa nahol nad Jessieho a hlavou ukázal na jeho penis, ktorý jemne pohladil. Blondín súhlasne pokýval hlavou a pohodlne si ľahol.
„Ale nečakaj, že sa spravím.“ Jessie situáciu hodnotil podľa toho, že už niekoľko mužov od neho chcelo, aby mu mohli robiť orálny sex a potom sa väčšina čudovala, keď pri nich nedosiahol orgazmus.
Jessie po pár sekundách pocítil Harryho jazyk a privrel oči. Jednu ruku dal za hlavu, druhú položil na vankúš, aby nemal nutkanie prispôsobiť zákazníkov svojmu tempu, ktoré by sám vyžadoval. Väčšinou sa stretával so staršími mužmi, ktorí mali manželky a svoju orientáciu zapierali a nepriznávali ani sami sebe. Nemali veľa skúseností, a preto hlavne čo sa týkalo orálneho sexu mali čo doháňať. Väčšinou počas tých nudných, nekonečných minút rozmýšľal čo si za peniaze, ktoré v tú noc zarobil kúpi.
Väčšina mladíkov pracujúcich v klube to chápali, koniec koncov... tí muži sa to nemali kde naučiť. Jessie ale musel po chvíli uznať, že technika, ktorú používal jeho „otravný“ zákazník bola viac ako uspokojivá. Nedokázal zadržať ston, ktorý sa mu vydral z úst. Ruku si však hneď priložil na ústa, no aj tak nemohol zakryť vzrušenie, ktoré mal Harry priamo pred očami.
„Prestaň,“ Jessie chytil Potterove vlasy, no ten sa neoddialil ani o centimeter a pokračoval ako keby nič nepočul.
„Povedal... som...“ Jessie zaryl nechty do matraca a opäť zavzdychal. Už prestal vnímať svoje predsavzatia a hlavne svoje ego a sústredil sa na Potterov jazyk, ktorý prechádzal po jeho tele.
Sledoval Harryho počínanie a samotné pozorovanie ho vzrušovalo ešte viac. Potterov privretý pohľad a občasný očný kontakt... Jesssie vsunul obe ruky do čiernych vlasov a jemne naznačil smer a rýchlosť. Zovrel Harryho vlasy silnejšie, keď pocítil, že za chvíľku bude všetkého koniec.
„Choď... choď nabok,“ blondín sa snažil upozorniť zákazníka, Potter však tvrdohlavo ešte zväčšil svoje snaženie a dosiahol túžobného efektu. Jessie sa otriasol z elektrizujúceho pocitu, ktorý dosiahol. Unavene sa položil späť na posteľ a privrel oči, aby si tak vychutnal niečo čo sa mu tu nepodarilo už veľmi dlho dosiahnuť.
Harry si spolu s pocitom víťazstva ľahol na posteľ a pozoroval, ako sa Malfoy dostáva do normálneho stavu. „Ja som myslel, že si dačo predtým hovoril?“
„Zavri zobák,“ precedil cez zuby Jessie a rýchlo si utrel servítkom vnútornú stranu stehien.
„Vieš, že si teraz oveľa nepríjemnejší ako ten Jessie, ktorého som stretol v šatni?“ Harry si začal obliekať pulóver, a popritom pozoroval svoju spoločnosť. Vedel, že pre dnešok je to všetko. Okrem toho dnes ani nemal veľa času, keďže ho už doma čakal Tylor.
„Nehovor. Vtedy som sa rozprával s niekým, kto sa mi predstavil ako policajt, ktorý sa snaží dostať vrahov mojej kamarátky. Nie ako niekto kto si ma kúpi!“
„Chcel som ťa vidieť?“ Harry sa snažil ešte v posledných minútach zapamätať ako vyzerá Jessieho – Dracove telo pokým sa kompletne neoblečie.
„To ťa napadla len táto možnosť? Mohol si ma pozvať na kávu.“
„Išiel by si ?“
„Nie.“
„Tak prečo mi to hovoríš?“
„Bolo by to aspoň zdvorilejšie ako dať môjmu slizkému šéfovi prachy a chodiť sem každý druhý deň. Opakujem ti to stále, že sú tu aj iní a mne toto už lezie na nervy.“
„Chodím sem kvôli tebe... nie kvôli iným.“
Jessie vedel, že debata je zbytočná a Potter asi pravdepodobne vôbec nechápe, čo mu tu celú dobu naznačuje. Dopol si opasok a keď si všimol, že Potter zíza rýchlo si začal zapínať aj košeľu.
„Od čoho to máš?“ Harry sledoval mierne spálenú kožu na Dracovom chrbte. Počas striptízu to vidieť nebolo... Harry si to všimol až po druhej spoločnej noci.
„Neviem,“ po pravde odpovedal Jessie „nepamätám sa,“ košeľu si stiahol a skontroloval, že jeho telo je dobre skryté. Nemal rád, keď si to zákazníci všimli, ale väčšinou sa na to nikto nepýtal. Skoro nikto.
„Vôbec si nič nepamätáš??“ Harry dobre vedel odkedy má Draco tú ranu. Bolo to koniec koncov naposledy čo ho videl ešte ako čarodejníka Draca Malfoya.
„Útržkovito. Napríklad viem, že toto,“ Jessie sa jemne dotkol košele pod ktorou bola spálená koža, „sa mi stalo v ten deň ako zomrela moja matka. Ja... viem, že uhorela,“ Jessie si zložil ruky do lona a ostal zhypnotizovane sledovať odlamujúcu sa tapetu na stene.
„Pamätáš si na ňu?“ Harry zahnal nepríjemné spomienky na tú noc a snažil sa zmeniť tému aj kvôli sebe aj kvôli Dracovi. Čím ďalej tým častejšie mal nepríjemný pocit, že si Malfoy na všetko jedného dňa spomenie a bude sa chcieť pomstiť.
„Na matku? Trochu... Vidím jej obrys, ale nedokážem si spomenúť na tvár. Niekedy ako keby som si spomenul aj na jej hlas. Občas mám pár sekundové spomienky, ale väčšinou mi nedávajú zmysel. Ako keby vymyslené a neobyčajné miesta a ľudia... ale všetko mi príde pritom skutočné. Niekedy sa mi dačo sníva a mám pocit, že tých ľudí v tom sne poznám... Doktori vravia, že je len otázka času kedy sa mi vráti pamäť, ale to tvrdia už tri roky a nastali len menšie zlepšenia,“ Jessie sa prebral z apatie a uvedomil si, že svoje najväčšie obavy zveruje úplne neznámej osobe. „Ehm, ako inak pokračuje to vyšetrovanie?“
Harry bol rád za Jessieho nadhodenie úplne inej otázky. Jemu samému sa Narcissina smrť pripomínala príliš často. Hermiona a Ron ako správni priatelia mu síce boli oporou a tvrdili, že to bola nehoda, ale on sa nikdy nezbavil pocitu, že práve kvôli nemu Dracova matka zomrela.
„Ešte nič nové,“ Harry cítil, že je čas odísť. Rýchlo na seba hodil bundu a rozmýšľal, prečo sem zase vôbec prišiel.
Pocit, že Dracovi niečo dlží?
Pomôcť mu, keď možno práve jeho pričinením je v takejto situácií?
Alebo skôr to, že sa práve pri Malfoyovi cíti tak, ako pri inom mužovi nie?
„Musím ísť,“ Harry sa obzrel na skormúteného Malfoya. Ľutoval, že vôbec začal debatu o jeho minulosti.
„Nikto ťa tu nedrží,“ Jessie si obzrel Harryho a zastavil sa na jazve, ktorú si už niekoľko krát obzeral. „Dúfam, že teraz to bolo skutočne naposledy,“ Jessie sa postavil z matraca postele, ale keď uvidel Harryho výraz vedel, že to tak nebude. Tento muž bol ťažký oriešok a nedal sa tak ľahko odohnať.
„Prečo za mnou vlastne stále chodíš?! A nehovor mi, že je to preto, že iného v posteli nechceš.“
„Si iný ako ostatní,“ Harry si obzrel blondína a chytil kľučku od dverí. Mysľou mu behali najrôznejšie myšlienky, ale hlavne tá... či má vlastne odísť za Tylorom alebo ostať tu s Jessiem. Harry pootvoril dvere a zmizol za nimi... snažil sa potlačiť pocit zakázaného búchania srdca a slabosti v žalúdku, ktoré mu Jessie spôsoboval.
Komentáře
Přehled komentářů
Ou jsem si jistá, že jsem napsala na tuto kapitolu opěvný komentář, ale nevidím ho tu :( asi se někde zatoulal, v každém případě, skvělá kapitola úžasné povídky, moc se těším na další a každý den kontroluju, jesti se mi nepoštěstí a neuvidím pokračování.
...
(galadriel, 18. 1. 2010 17:29)Nevím proč, ale nějakou dobu mi jsem nešlo vložit kometář. Tak se to snad tentokrát zdaří. Opět nádherná kapitola, zbožňuji tvé povídky. Nedivím se, že Harry sáhl po možnsti být s Dracem, ale nehorázně to posral. Tohle asi Draco jen tak nerozdýchá. Nevím proč, ale Harryho přítele mi není ani trochu líto. Asi jsem hold nepřejícná, když si na Pottera dělá nárok někdo jiný, než Malfoy :-D
:-))))
(Amidala, 17. 1. 2010 12:33)
ďalšia kapitolka.. jéééj..
tak tak, Harrynko sa vždy pekne vráti.. musím povedať, že ten pocit viny ma prekvapil.. no som zvedavá ako sa s tým pohráš.. :-)
teším sa na ďalšie pokračovanie :)
...
(darken, 17. 1. 2010 6:25)Tohle jsem potřebovala. Konečně novou kapitolu. :-) Byla perfektní.
:o)
(Monie, 3. 2. 2010 23:01)