Časť I.
Februárová zima a studený vietor šľahali do budov v jednom zapadnutom konci Londýna. Bolo počuť len mraučanie tých mačiek, čo sa nestihli schovať pred prichádzajúcou snehovou búrkou a zvuky aut, ktoré majitelia rýchlo odparkovali a sami sa utekali schovať.
Harry s Ronom bez slova už pár minút prešľapovali pred radom domov. Potom ako jeden chlapík vyšiel z auta a vstúpil do ošarpanej budovy pred nimi sa Ron otočil a chystal sa odísť.
„Kam ideš?“ Potter si vytiahol vyššie šál, čo mal na sebe.
„Kam asi? Domov!“ Ronov hlas bol vo vetre slabo počuteľný.
„Máme to predsa vybaviť. Poď, Ron, nebuď ako malý.“
„Ja tam nepôjdem.“ Ron urobil pár krokov späť k priateľovi a rukou ukázal na budovu pred nimi. „Nech tam pošlú niekoho iného.“
„Je to obyčajný klub.“ Harry sa pozrel na dvere podniku, kde mali urobiť spolu s Weaslym menšiu prehliadku a vypočuť svedkov ohľadom vraždy.
„Je to bordel! Nebudem chodiť do bordelu. Mám manželku.“ Ron s hrôzou vyvalil oči, keď sa dvere, pred ktorými stáli otvorili a na dvojicu dopadla farebná žiara z podniku. Ovalil ich ťažký, vydýchaný vzduch. Obidvaja čarodejníci sledovali, ako sa z klubu vymotala dvojica – podgurážený, starý mukel si pod ramenom viedol mladú približne dvadsať ročnú sporo odetú tanečníčku.
„Poď rýchlo tam vojdeme, a potom vypadneme. Tiež sa mi nechce strácať čas. Na mňa tiež čaká doma Tylor.“ Harry sledoval, ako dvojica nastúpila knísavo do jedného zo zaparkovaných luxusných áut.
„Tak vidíš. Doma ťa čakám niekto, kto by sa k takémuto,“ Ron sa odmlčal, keď započul slastné ženské výkriky, vychádzajúce z auta, „niekto,“ snažil sa ignorovať zvuk a zvyšujúci sa hlas ženy, „kto by na takéto miesto v živote nevstúpil.“
Harry sa snažil nevšímať si hlasných zvukov. Rýchlo schytil Rona za ruku a spoločne vošli do klubu.
Podnik U rozkošného zajačika... vyhlásený klub v celom Londýne, kde sa sústreďovala muklovská smotánka. Zákazníkom nemohol byť niekto, kto by nemal prestížne miesto a hlavne hromadu zbytočných peňazí. Miesto s osobným kasínom, niekoľkými striptízovými pódiami a s možnosťou neobmedzenej zábavy a rozkoše. Klub zamestnávajúci desiatky mladých žien aj mužov, ktorí mali jedinú úlohu... potešiť svojho zákazníka.
Harry aj Ron si museli po vstupe dať pár sekúnd na to, aby si zvykli na nové prostredie.
Harry si privykol na zmenu laserových farieb a na množstvo pary a dymu z cigariet. Nestíhal vnímať všetku tú farbu okolo neho. Nemohol ani identifikovať čo vlastne počuje... z niekoľkých rôznych pódií sa mu do uší zlievali všetky možné štýly. Obrátil sa na Rona, ktorý s otvorenými očami hľadel na ženy, ktoré tvorili hlavné osadenstvo v klube.
Čašníčky... Mladé, dlhovlasé a dlhonohé ženy, ktoré nosili pitie od baru k zákazníkom. Dievčatá mali na sebe malé playboy uniformy, ktoré tvorili sieťované pančušky, prádlo a zajačie uši skombinované so zajačím chvostíkom pripevneným na nohavičkách. Okolo krku mali zapnutú mašľu a na nohách vysoké lodičky.
Pracovníčky, ktorých hlavnou náplňou nebolo len doniesť nápoj, ale tvoriť aj príjemnú spoločnosť tomu zákazníkovi, ku ktorému je pridelená.
„Ron!“ Harry sa odpútal od dievčat, ktoré si koketne sadali na zákazníkov, čo obidvaja čarodejníci usúdili, že je súčasťou daného nápoja. Nápoj plus potešenie z čašníčky.
„Dajme si aspoň niečo napitie, keď už sme teda tu.“ Ron sa snažil prehlušiť hudbu a ukázal na bar, kde sedeli muži oblečení výhradne len v značkových oblekoch a s tučnými peňaženkami plnými anglických libier. Harry sa musel usmiať po kamarátovej vete. Vždy bol Ron ten väčší puritán. A teraz mu oči behali po dievčatách v sexi-zajačích uniformách.
„Ahoj.“ automaticky odzdravila barmanka, keď si čarodejníci prisadli k baru. Bez toho aby na nich pozrela pokračovala vo svojej uvítacej reči. „Som váš zajačik Judy a behom noci vás budem obsluhovať.“ Prestala leštiť sklenený pohár a pozrela na mladíkov, ktorí sedeli pred ňou. „Tak čo to bude?“ Očividne obidvaja nemali Armaniho obleky ani nehodlali v bare minúť sumu vyššiu ako za dva drinky.
„Ehm,“ Ron sa odtrhol od výstrihu Judy a zobral do rúk nápojový lístok.
Barmanka, ktorá mala na sebe čiernu zajačiu uniformu si obzrela mladíkov. Skontrolovala Harryho čiernu športovú bundu a tmavé rifle a taktiež Ronovu zelenú vetrovku.
„To tu je ale drahé.“ Ron ukázal cenník kamarátovi pričom Judy prevrátila oči a venovala sa radšej ďalším zákazníkom.
„Sme v službe. Aj tak nemáme piť.“ Harryho pozornosť zaujal polonahý mladík, ktorý sa približoval k baru. Na sebe mal len tesné rifle a retiazku okolo krku. Harryho objekt sa posadil vedľa nich a na niekoho sa začal Judy sťažovať. Chlapec mohol mať tak okolo osemnástich rokov.
„Pozri, Harry.“ Ron ukázal na čašníčky v zelených, červených, modrých zajačích uniformách.
„Dajako sa ti tu páči.“ Harry odtrhol oči od nahej mužskej hrude. Chlapec si vypýtal nápoj a hneď odišiel. A ako Harry správne odhadol, odišiel si sadnúť k jednému zo stolov, kde robil spoločnosť skupinke dvadsiatich Japoncov. Jeden z nich si chlapca posadil na kolená a začal ho kŕmiť jahodami, ktoré tam mali prinesené.
„Mali by sme sa opýtať na tú ženu. Prosím vás,“ Harry zavolal barmanku, ktorá si jednou rukou nadvihla výstrih a upravila v ňom prsia a smerovala k nim.
„Niečo vybrané, drahý,“ Judy pekná, vysoká, tmavovlasá žena sa nahla k Harrymu a ten si všimol jej hlbokého výstrihu vyplneného plnými prsiami.
„My vyšetrujeme...“
„Drogy sa tu nevedú.“ Judy automaticky odpovedala pričom sa otočila na podpätku a ukázala vyhadzovačovi na čarodejníkov. Po pár sekundách bola späť spolu s chlapom, ktorý Harrymu pripadal ako človek krížený s veľkou opicou. Ruky veľké ako lopaty sa mu knísali popri tele a malé očká hľadeli Harryho a Rona.
„Fízly?“ Vyhadzovač pozrel na mladíkov a ruky si obtrel do nohavíc.
„Nie. Len vyšetrujeme...“
„Takže fízly.“
„Nie takí ako myslíte,“ bránil sa Harry, „ide o smrť Helen Cooperovej.“
Judy sa nahla k vyhadzovačovi a niečo mu zašepkala do ucha. Potom sa späť stiahla za jeho chrbát a podozrivo si obidvoch premeriavala.
„Cooperová? To bola tá šibnutá?“ Vyhadzovač sa otočil na Judy, ktorá divoko mávala hlavou na súhlas.
„Potrebovali by sme hovoriť s ľuďmi, čo s ňou pracovali.“ Harry prevzal rozhovor do vlastných rúk po tom, ako si všimol, že Ron nestíha vnímať všetky polonahé ženy okolo seba.
„Tá robila na pódiu, nie pri bare,“ Judy ukázala prstom na zadnú časť podniku odkiaľ sa niesla všetka tá hudba. „Pódium v pravom krídle.“ Dodala barmanka pričom spolu s vyhadzovačom spoločne odišli.
Harry si všimol, že sa zastavili pri jednom mužovi v strednom veku, ktorý sa bavil s veľkou spoločnosťou dajakých amerických bankárov a čosi mu šepkali. Brunet vyhľadal očami Harryho a chvíľu si ho premeriaval. Judy poslal k baru a o pár sekúnd sa zapojil späť do živého rozhovoru.
Čarodejníci sa pretlačili cez barovú zónu, v ktorej muklovia len popíjali a posedávali v kožených boxoch a bavili sa s čašníčkami, ktoré im sedeli na kolenách. Z pomerne tichej zóny sa dostali do zhluku farieb a hudby. Ron chytil Harryho za koniec bundy, aby sa nestratili a začali sa pomedzi ľudí predierať k pódiám. Tie nemuseli dlho hľadať. Podľa pokriku a piskotu našli čo hľadali. Niekoľko veľkých striptízových pódií, na ktorých netancovali len ženy ale aj muži. Obidva striptízy však sledovali výhradne muži.
Harry sa pri prechádzaní cez dav očami zastavil na mladíkovi, ktorý sa obtrel o tyč a začal si dávať v rytme hudby dole košeľu. Tú zahodil do davu, ktorý sedel v kožených stoličkách a znalecky, zvrhlo a aj nedočkavo čakal na ďalšie mladíkove pohyby a ďalšie nahé časti jeho tela.
Vedľa stálo ďalšie pódium a vedľa neho ďalšie a ďalšie...
Mulatky, Černošky, Japonky, Európanky...
Muži aj ženy...
V klube nerobili rozdiely a klientelu mali obidve pohlavia rovnakú.
Harry sa pozastavil na jednom transvestitovi, ktorý mal neuveriteľný úspech počas celého vystúpenia a zožal väčší potlesk ako jeho vedľajšie kolegyne. Transvestita si obliekol pod pódiom boxerky a okolo krku si tesnejšie obmotal červené boa a hrdo vyšiel do davu, pričom si vyslúžil niekoľko perverzných, sexuálnych návrhov od jedného staršieho mukla.
Potter ho schytil za koniec boa, tak sa mukel otočil zoči voči Harrymu.
„Áno, zlatko?“ Mukel mal niečo vyše dvadsať päť rokov.
Harry by ho za iných okolností považoval za veľmi príťažlivého. To by si však musel odmyslieť všetky tie šminky, čo mal na tvári, tón a zafarbenie hlasu a taktiež to, že mal na veľmi peknom tele len spodné prádlo a červené perie okolo krku.
„Niečo by som od teba potreboval...“ Harry sa snažil nepozerať na roztečený make-up, ktorý mal mladík na tvári.
„Prepáč, cukrík, ale to tu máme zakázané. I keď,“ transvestita si obzrel Harryho od hlavy dole a jemne si oblizol pery, „možno by sa dala urobiť výnimka.“
Harry schytil Rona za ruku, aby prestal sledovať, ako sa na jednom pódiu vyzlieka jedna zo striptérok. Zopakoval transvestitovi žiadosť, ktorú povedal už Judy na začiatku. Kim – (meno transvestitu, ktoré Harrymu sám povedal) odviedol dvojicu do šatne.
Čarodejníci tak prestali sledovať, ako sa polonahé telá vlnia pred manažérmi, ktorí im strkali do nohavičiek peniaze.
Vstúpili do šatní, kde boli všetci v rovnakom pohybe. Ženy dokončievali posledné úpravy a domaľovávali sa. Niektoré si vyberali vhodnejšie oblečenie na vystúpenie a niektoré nahé prebehovali z miesta na miesto.
„Odvediem ťa za tými, čo jej boli najbližší.“ Kim sa otočil na Harryho a Rona či ho nasledujú. Prešli ešte okolo pár striptérok, ktoré živo diskutovali o obecenstve a Kim dvojicu nasmeroval do malej miestnosti.
Spoločne vstúpili do šatne plnej neuprataného oblečenia. Po stranách boli vyvesené zrkadlá striedajúce sa s plagátmi. Pár starých kresiel bolo rozmiestnených po celej malej miestnosti.
„Kim... drahá, bola si super. Sledovali sme to. Zase si mala obrovský potlesk.“ Ozvala sa mladá žena, keď vošli všetci traja dovnútra. Dievča bolo oblečené v klasických rifloch a obyčajnom bielom tričku. Hnedé vlasy jej spadali jemne na ramená a celkovo Harrymu pripadala veľmi sympatická a vôbec sa nehodila do tohto prostredia.
„Koľko si dostal? Ty vždy vyberieš všetky prachy od tých chlapov.“ Rozčúlila sa približne tridsaťpäť ročná žena s blond kučeravými vlasmi oblečená len v červenom, lesklom prádle. Pery mala natreté sýtym rúžom, mihalnice zlepené od niekoľkých ťahov špirály a jej telo vyzeralo celkovo veľmi unavene, zničene a hlavne opotrebovane.
„Nezáviď, Roxie.“ Ozvala sa varovne mohutná žena oblečená v lesklých, fialových, puzdrových šatách, ktoré očividne neboli stvorené na jej postavu. „Aj tak dostávaš tu zo všetkých žien najviac peňazí. A pritom vieš, aké máme pravidlá. Robíme tanečné čísla. Iba tanec, Roxie.“ Prestala hľadieť na blondínu a česala ďalej jedno z dievčat.
„A okrem toho, drahá Rox,“ Kim si sadol do jedného z kresiel, ktoré boli v malej šatni, „ja nie som tá, ktorá dostáva najviac.“ Odmotal si z krku červené boa a hodil ho na zem, kde sa váľali aj podprsenky, nohavičky, rôzne druhy šatiek.
Harry s Ronom sa stále nervózne obzerali. Kim a Roxie boli zahĺbení do rozhovoru a ostatní mierne s odstupom hľadeli na čarodejníkov. Často sa im stávalo, že prišiel za nimi do šatne niekto kto im chcel povedať, aké bolo vystúpenie úžasné. Daroval kvetiny, vyššiu sumu peňazí alebo urobil dosť neslušný sexuálny návrh. Čarodejníci si obzreli miestnosť, kde sa nachádzalo asi desať osôb. Polovica z nich sa pripravovala na vystúpenia, tak si ženy ešte dokončievali účesy alebo maľovali make-up a muži oddychovali natiahnutí v kreslách.
„Nedostávam najviac. Všetko inokedy vyberie Jess. Teraz som mala šťastie, že vystupuje až po mne. Ešteže má krásny zadok. Inak by som sa na neho aj hnevala.“ Kim si plecia zakryl jemnou fialovou šatkou a zazíval.
„Jessie. Toho mi ani nespomínaj,“ Roxie sa prestala líčiť a otočila sa od zrkadla, „minule dostal skupinku Japoncov a dostal za jeden večer toľko čo ja za mesiac. Za mesiac! A pritom to šéf sľúbil mne... lenže Jess príde, ukáže svoj nežný úsmev nesmelého chlapčeka a chlapi už vyberajú peňaženky.“
„Žiarliš. Nemáš ho rada len za to, že je šikovnejší, a že sa im tam viac páči. Šéf vie prečo dáva Jessieho svojim obľúbeným klientom,“ staršia žena v puzdrových šatách nahnevane pozrela na Roxie.
„Ehm,“ Harry sa predsa len ozval a nechcel čakať kedy mu dajú po svojej hádke slovo.
„Želáte si?“ Roxie prehodila koketne nohu cez nohu a so záujmom sledovala Harryho.
„My vyšetrujeme...“
„Fízly?“ Ozval sa jeden z mladíkov, ktorí si v kúte miestnosti spoločne porovnávali koľko každý zarobil. Pozrel na dvojicu čarodejníkov a ukázal neslušné gesto.
„Nebuď neslušný, Dick,“ ozvala sa Roxie, ktorá prepaľovala Harryho pohľadom. „Tak čo ste, páni, keď nie ste policajti?“ Zodvihla sa z kresla a mačacím pohybom sa priblížila k dvojici.
„Policajti nie sme. Ehm... nie. Skôr by som to nazval inak.“
„FBI ale niečo podobné?“ Roxie to ešte viac zaujalo a priblížila sa bližšie.
„Mohli by sme vás opýtať na pár vecí? Súkromie Helen Cooperovej. Vraj ste ju všetci dobre poznali.“ Ron sa tiež už osmelil, ale predsa len s menšou nedôverou hľadel na Kim, ktorý si začal prirovnávať náušnice k tvári.
„Helen... ach, no to je pravda. Poznali sme ju. Tancovala vždy so mnou,“ ozvalo sa dievča, ktoré malo na sebe rifle s bielym tričkom, „mali sme spoločné číslo.“
„Mali spoločné strašné číslo. To vystúpenie nestálo za nič. Nikdy to dievča nevedelo tancovať.“ Roxie si sadla spať do kresla a narovnala si prádlo. Harry si všimol škrabance na stehnách zatreté púdrom.
„To by si nebola ty, aby si niečo nepovedala.“ Dievča sa ohradilo na správanie blondíny.
„Buď ticho, malá. Ani ty nevieš. Divím sa, že ťa ešte stále vyžadujú, a že ťa šéf nevyrazil.“
„Ehm, a kto by mi vedel o nej niečo povedať viac? Aj zo súkromia.“
„Najviac času trávila s Jessiem, tak asi on.“ Kim si uhladil hnedé vlasy a usmial sa na Harryho. „To sú všetci vyšetrovatelia takýto sympatický? Pán, pán...“
„Potter...“ Harry nervózne odvetil. Cítil sa, ako na prehliadke. Kim aj Roxie z neho nespustili oči a obidvom sa vykúzlili na perách nebezpečné úsmevy.
Neprešla ani minúta, keď sa dvere otvorili a do šatne vošli dvaja ľudia. Žena sa opierala o mladíka a potichu nariekala.
„Čo ti urobil ten hajzel?!“ Kim podišiel k dvojici a natočil na sebe tvár mladej ženy, na ktorej boli nepekné podliatiny.
„Zobrali sme veci a rýchlo sme odtiaľ vypadli. Ex-manžel jej dal ešte pár „výchovných“ faciek a aby sa nepovedalo dal ich aj mne.“ Jessie si sadol unavene do kresla a zložil si šiltovku z hlavy.
Kim sa ponáhľal k nemu. „Bolí ťa to, zlatko? Vyzerá to strašne.“ Pohladkal Jessieho líce.
„To je dobré. Lucy je na tom horšie.“ Jessie ukázal na mladú ženu, ktorá potichu plakala a utierala si nové a nové slzy.
„Ja som ti povedala, že ten tvoj starý je psychopat, Lucy. Sama si si to zavinila. Komu niet rady, tomu niet pomoci.“ Roxie si natočila na prst zlatý prameň.
„To jej teraz moc nepomôže.“ Jess si všimol neznámych mužov postávajúcich v šatni a ich prekvapeného výrazu.
„Kto to je?“ Jessie hlavou mykol na dvojicu. Platinové vlasy si s vrodenou eleganciou odhrnul z čela.
„Vyšetrujú smrť Helen. Chceli sa ťa niečo opýtať.“ Kim prehrabol Jessieho jemné vlasy a opäť mu pohladil ranu na líci. Sklonil sa nižšie a odhrnul svetlé pramene, aby mohol Jessiemu niečo pošepkať. „Ten tmavovlasý je fakt sladučký. Čo povieš?“
Jessie si Harryho znalecky obzrel.
Potter sa otočil na Rona a vyčítal kamarátovi z tváre, že aj on bojuje s tým netváriť sa prekvapene. Harry nemal pochýb, že ten mladík čo pred ním sedí je jeho bývalý školský rival.
Bývalý smrťožrút – Draco Malfoy.
Rovnaké svetlé vlasy, rovnaké oči, postava, pohyby, gestá, mimika, hlas...
Bol oblečený síce v muklovských rifloch, v zelenej mikine a na hlave mal ešte pred chvíľou šiltovku... Harry si aj tak bol viac než istý.
Rozmýšľal tak rýchlo ako len v tejto situácií dokázal. Sedel pred ním jeden z tých smrťožrútov, ktorých sa nepodarilo chytiť, pretože sa ako keby pod nimi zľahla zem. Malfoy bol päť rokov nezvestný a nakoniec vyhlásený v čarodejníckom svete za mŕtveho. Za príčinu smrti bolo vyhlásené utopenie. Aurori síce našli v jednom z jazier predsa len telo v štádiu vyššieho stupňa rozkladu, ktoré malo navyše na sebe Dracove šperky, ale po pitve sa zhoda nepotvrdila. Prípad nechceli ďalej riešiť uzavreli ho vyhlásením, že Draco našiel smrť v jednom z jazier počas prenasledovania. Stalo sa tak po tom ako Lucius Malfoy ušiel po zavraždení manželky do Ameriky a tam končili všetky správy o ňom. Rodina Malfoyovcov v Anglicku prestala formálne existovať.
Ron sa naklonil bližšie ku kamarátovi. „Zoberieme ho so sebou, však?“ Harry pokrútil nesúhlasne hlavou. „Nemáme dôkazy, že je to on. Môže sa na neho len neskutočne podobať.“ Potter sa snažil precediť vetu cez zuby.
Harry si Jessieho premeral. Bolo mu jasné že Draco pravdepodobne stratil pamäť alebo si spomienky sám vymazal. Jeho pohľad bol neutrálny, zvedavý... nebál sa...
Potter si pamätal výraz, keď Draca videl naposledy. Vtedy Malfoy skoro zavraždil troch aurorov len preto, aby ho nedostali na výsluch. Mal v ten deň neopísateľný strach v očiach... čo sa nedalo porovnať s týmto pokojným výrazom.
„Tak budeš sa ma niečo pýtať? Pretože za,“ Jessie pozrel na hodiny na stene, „pätnásť minút mám vystupovať.“
Harry kývol hlavou a všimol si, že sú na konci šatne dve prázdne stoličky, na ktoré ukázal. Jessie sa postavil z kresla, kde sedel doteraz a odišiel si presadnúť.
Auror prešiel popri Roxie, ktorej ako keby náhodou spadlo z pleca jedno ramienko a ukázala tak svoje nahé plece.
Harryho skôr ale zaujal úkaz pred ním.
Telo, ktoré vskutku muselo očariť každého chlapa, pred ktorým Jessie – Draco tancoval. Určitá ľahkosť a dokonalosť pohybu len pri obyčajnej chôdzi. Oblečenie ako keby len zvýrazňovali dokonalosť jeho kriviek. Vlasy tak jemné a upravené jednoducho nemohli patriť niekomu pracujúcemu v tomto prostredí.
Jessie alebo Draco...
Či to bol alebo nebol Malfoy to bolo v tejto chvíli jedno. Potter v duchu skonštatoval, že ten striptér pred ním má ten najúžasnejší zadok, ktorý v takýchto tesných rifloch kedy videl.
Komentáře
Přehled komentářů
som aj druhý diel prečítala a Ron je skutočne nezabudnuteľný.. :D:D:D
no hold skúškové je funny.. celý semester sa nič nedeje (zápočty, seminárky sa nerátajú, lol) a potom to príde.. a to ešte ja som mala teraz skoro mesiac!! voľno (zahraniční profesori usúdili, že stačí jeden termín na začiatku skúškového druhý na konci, loool) nuž teraz je to drislenie jak za trest.. :D:D:D
tož v lete dakedy?? o la la.. budem sa tešiť.. :))) a ono to s tou pauzou poznám..
RE:
(Clemenza, 12. 6. 2009 14:57)
Ďakujem dámy,
Alexis - nie, toto je poviedka mierne oddychová by som povedala:)
Amidala - Tak čo sa týka skúškového sme na tom asi tak isto. Ja už strácam pojem o realite počas tohto skúškového:)
A Ron? On sa mi sám takto vyvinul.. sama som sa divila, aká nastala zmena v správaní keď som si to celé čítala:DD Nebolo to plánované:)
Holokaust? Jajaj... no až v lete. Ja som na neho teraz trošku zanevrela, ale už je to lepšie a pokračovať budem. Mám v pláne to dokončiť... len som si musela dať od tej poviedky dlhšiu pauzu.
darken: Barbie na nákupoch v oddelení ružovej?:DD Tak nebude to depka. To môžem sľúbiť, že sa o to pokúsim:)
překvápko
(darken, 10. 6. 2009 5:32)
Clem, Clem, Clem... další povídka? Super! Mám nutkání chovat se jako barbie na nákupu v odděleníá růžové...
Harry vybodni se na Davea! Teď se na scéně objevil Draco! x)))
Přidávám se k Alexis a jejímu doufání, že to nebude depka. Hrozně se těším na pokračování. Jakékoliv Tvé povídky. :-)
*in love*
(Amidala, 10. 6. 2009 0:59)
toto je presne to čo som v túto chvíľu potrebovala... :))bo som mala neskutočne šialené obdobie a to nehovorím, že sa už od weeku drislím na skúšku a mierne povedané, hrabe mi z toho a kvalitne.. :D
dobre sa to začína, ba veru velice dobre.. zbožňujem poviedky s Dráčkom ako "tanečníkom".. som zvedavá, ako sa to ďalej vyvinie..
btw.. Ron sa ti mimoriadne podaril, ako najprv "nejdem, nejdem" a potom zrazu ani za boha sa pohnúť odtiaľ.. :D:D:D:D
ešte trochu využijem priestor a opýtam sa.. náhodou pokráčko holokaustu v blízkej dobe neplánuješ???
Oh...
(Alexis, 10. 6. 2009 0:20)Tak tedy to je vážně překvapení... :) Doufám, že tentokrát to nebude moc velká depka, protože tohle začíná táák sladce... :D :D Těším se na další... ;)
:)))
(Amidala, 12. 6. 2009 20:10)