9. Kapitola
„Dáte si ešte niečo na
pitie?“ Čašník sa priklonil na Luciusovu stranu a čakal na odpoveď.
„Ešte jedenkrát víno.“
Lucius si všimol, že aj Harry už má vypitý pohár.
Čašník sa okamžite vytratil
a nechal obidvoch mužov osamote.
Lucius si pritiahol ku
krku najlepšiu kravatu, akú vôbec vlastní a skontroloval Pottera,
sediaceho oproti.
Harry sa nervózne usmial
a ruky dal zo stola na kolená. Cítil, ako sa mu opäť z Luciusovho
pohľadu potia ruky a začal si ich trieť o látku nohavíc.
„Páči sa vám tu?“ Lucius
sa tiež cítil dnes viac ako nervózne.
Už pri výbere oblečenia stresoval
a vlastne nevedel prečo. Večeral s Potterom už za posledné dva
mesiace nespočetne veľakrát... ale čím ďalej tým viac sa spoločné chvíle
s ním stávali čoraz čudesnejšie. Vlastné telo ho prestalo ako keby
poslúchať a začalo sa chovať čudne.
A zvlášť čudne, keď
bol osamote s Harrym Potterom. Už prešlo veľa večerí od toho jedného
metlobalového posedenia. Už vedeli o sebe veľa vecí... Čo koho zaujíma.
Akú hudbu počúvajú. Aký nápoj majú najradšej. Ale aj súkromné veci o živote.
Lucius sa divil, že práve
Potterovi rozpráva o synovi a mŕtvej manželke. A Harry zase
cítil dôveru zveriť sa Luciusovi o rodine, priateľoch, minulosti.
Draco sa neozýval, Eddie
domov tak často nechodila a jediní, kto bol v dome boli Harry
a Lucius.
„Je to pekný podnik. Ale
nemuseli ste platiť ďalšie víno. Ja som... ja som vlastne v práci.“ Harry
si štrngol s Luciusom.
„Ja som váš zamestnávateľ
a som vás aj pozval. A jedno, dve vína... Víno vlastne nie je
alkohol.“ Lucius sa doširoka usmial. Tento úsmev už skoro zabudol používať, ale
opäť sa ho naučil v posledných týždňoch.
„To ste tvrdili, pán
Malfoy, aj minule. A to som to trošku prehnal.“ Harry sklonil hlavu nad
spomienkou jedného večera, kedy to s vínom skutočne prehnal a so
všetkým sebaovládaním sa vtedy nevrhol na Luciusa.
„Len mi nehovorte, že som
ešte decko a neviem piť.“ Harry prstami objal pohárik.
„Nie ste decko, pán
Potter.“ Lucius opäť Harrymu venoval úsmev.
Vedel, že to myslí
úprimne a že má Malfoy k nemu po tom všetkom úctu a rešpekt.
Harry úsmev opätoval, ale
aj tak sa smutne sklonil ešte zatiaľ nad prázdny stôl.
„Stalo sa vám niečo?“
Malfoy si všimol, že jeho strážca je posledné dni mĺkvy a náladový.
„Nič. Len... len ma
nemusíte pozývať do takýchto drahých reštaurácií. Zarábam. Dokážem si zaplatiť
večeru aj sám.“
„Ja viem, že to dokážete.
Ale ja som vás pozval. Nepáči sa vám tu? Majú tu skvelé ryby na všetky spôsoby.
Aj to pečené, čo ste si objednali, tu robia moc dobré.“ Lucius si odpil z vína
a nápoj pomiešal na jazyku.
„Majú to tu veľmi pekné.
Ale aj tak som spokojnejší, keď platím sám za seba. Aj minule Snape povedal...“
„Severus vás nemá moc v láske,
ale on je na každého taký. Opatrný a vyberavý v spoločnosti. Vyberá
si známych a o priateľoch ani nehovoriac.“ Lucius sledoval, ako
čašník smeruje k nim a nesie ich objednávku.
„A vy si vyberáte
spoločnosť?“ Harry si pomaly priložil pohár k perám.
„Ja určite. Nepustím si
k sebe len tak niekoho.“ Lucius odložil príbor, keď priniesli na stôl
jedlo. Harry bol rád, že ich vyrušili z rozhovoru.
Zahryzol si do jazyka,
keď si uvedomil, že s ním flirtoval. A čo viac? Lucius... Stávalo sa
čoraz častejšie, že Lucius flirtoval spolu s ním. Či si to uvedomoval
alebo nie... Harry ani len netušil.
„To vyzerá dobre.“ Harry znalecky
ohodnotil pečené hovädzie na tanieri.
„Dáte si korenie? Ja mám
rád, keď je mäso poriadne prepečené a korenisté.“
Harry opäť pocítil náznak
flirtovania, keď sa ho dotkla po poslednej vete Luciusova noha.
„Tak, tak... dobrú chuť.“
Harry si hlasno odkašľal a nohy si kolenami priblížil k sebe.
„Chutí?“ Malfoy ukázal
biele zuby a hladno si odhryzol.
Nechodieval často na
jedlo do spoločnosti. A jedlá v tichej a prázdnej jedálni...?
Lucius si zvykol na Potterovu prítomnosť v takej veľkej miere, že si už
deň bez neho len ťažko predstavil.
Sledoval mladíka pred
sebou, ktorého už obraňoval aj pred svojim dávnym priateľom tak bojovne, že sa
Severus v Malfoy Manor neukázal niekoľko dní.
Lucius to skôr bral ako
úľavu. Samota ho už skľučovala a Severus nebol zrovna ten človek, ktorý by
rozdával energiu do svojho okolia. Ale s Potterom to bolo iné.
Cítil chuť žiť, tak ako
to bolo pred tým...
Mať život aký mal pred
tým.
Aj keď bez svojej ženy...
Chcel mať späť svoj elán, ktorý mu dodal Harry so svojou mladou krvou.
„Často ste sem chodievali?“
Harry sa poobzeral po luxusnej reštaurácií. Na červených stenách abstraktné
obrazy. Sklenené malé stolíky a na nich drahý krištáľ.
„S Narcissou sme sem
nechodili tak často. Ona mala rada večere doma.“ Lucius si upravil svoj chvost,
do ktorého si dnes zviazal vlasy.
„Prečo ste nechodieval,
Harry, s priateľkou do takýchto podnikov? Páči sa vám tu. Je to vidieť.“
Harry musel uznať
Luciusovu schopnosť pozorovania. Reštaurácia sa mu skutočne páčila. A aj
pocit sedieť v takomto drahom prostredí mu nebol až taký vzdialený.
„Páči. Máte pravdu, Lucius.“
Malfoy zdvihol pohár do
výšky očí na pozdrav a následne sa napil.
„Len ja žiadnu priateľku
momentálne nemám a v budúcnosti ani nehľadám.“ Harry vedel, že sa to
blíži k otázkam na jeho sexualitu.
„Ts, ts, ts. Taký úspešný
auror a nemá partnerku? To sa mi nezdá.“ Lucius odložil pohár vína
a spokojne sa oprel o červené kreslo.
„Aj to sa stáva.“
„Ste na... na mužov,
Harry?“ Lucius sa stále uvoľnene usmieval a hľadel na svojho strážcu.
„Či, či som...
homosexuál?“ Harry cítil, ako sa začína červenať. Keby v tom momente
mohol... ušiel by veľmi ďaleko.
„Ja sa iba pýtam či sa
vám páčia aj muži. Písalo sa to istú dobu v novinách. Tak ako váš
zamestnávateľ sa môžem opýtať, či nie?“ Lucius rozrezal mäso na menšie kúsky
a začal pomaly jesť. „Tak jedzte a pomaly môžete rozprávať.“
„Áno. Páčia sa mi aj
muži.“ Harry sa rýchlo napil zo svojho pohára.
„Aj? To akože aj ženy
a aj muži?“ Malfoy si pohladil vlasy, a tak si ich uhladil.
„Skôr to aj muži bez
toho aj. V práci som profesionál. Nemusíte sa báť, že by som niekedy...“
„Pozeral po mne? Nebojím
sa, Harry. A nepochybujem, že ste profesionál.“ Lucius sa opäť usmial
a začal jesť svoju večeru.
„Tak vám nevadí moja
orientácia v práci?“
„Nevadí.“ Lucius prestal
jesť a svoju pozornosť opäť upriamil na Harryho. „Článok som čítal asi
pred rokom. Boli ste tam vyfotografovaní s jedným mladíkom... A potom tá
zrušená svadba. Až príliš veľa znakov.“
„Možno len pre pozorného
a vnímavého človeka. Žena, ktorú som si mal ešte pred pár týždňami zobrať,
si to dajako nevšimla.“ Harrymu padol kameň zo srdca.
Lucius Malfoy vie o jeho sexualite
a vôbec mu to nevadí. Ešte sa s ním o tom rozpráva. A pýta
na osobné veci...
„Ani v posteli?“
Lucius zapil kúsok jedla vínom.
„Ako prosím?“
„Asi musíte byť dobrý
v posteli, Harry, keď si to tam nevšimla, aj keď vás očividne
nevzrušovala.“
Harrymu zabehol hlt jedla
po poslednej vete.
„To, to ja neviem
posúdiť. Iné je byť so ženou a mužom. Ehm, skutočne vám to nevadí.
K vám by som si v živote nič nedovolil. A Malfoyovci...“
„Malfoyovci sú starý rod
založený na zvykoch a tradíciách? Áno, môj mladý priateľ, ale tiež sa
všetko časom mení. A tak sa menia aj názory v našej rodine. Už
nežijeme v dobách kedy anglickí homosexuály boli týraní a bolo im ustrihnuté
ich prirodzenie. Keď ste vy ešte začínal na tej vašej škole pre aurorov, tak
jasom uzavieral najlepšie kontrakty. A divili by ste sa, Harry, koľko
uznávaných boháčov je na mužov. Neraz som dostal od nich aj ja všelijaké
ponuky.“ Lucius sa posmešne zatváril a pokrčil plecami.
„Vašemu synovi to
nepoviete?“
„Môj syn? Budem rád, keď
sa vráti živý, zdravý a bez údajného nového potomstva s novou
milenkou pod pazuchou.“
Harry sa šťastne usmial.
Tento večer začal skutočne výborne, a to sú len na začiatku hlavného
jedla. Čo keď prídu na dezert.
Hej, ale sám som mu
sľúbil, že o neho nemám záujem. A nevidel som v jeho očiach
trošku sklamanie? Bolo tam. Ale to mohlo byť aj preto, lebo je zvyknutý na to,
že je stredobodom pozornosti, a že sa každému musí páčiť bez ohľadu na pohlavie.
A možno...
Prečo sa pýtal na to,
či som dobrý v posteli? A čo tie náznaky! Stále sa ma dotýka nohou.
Má predsa dosť miesta pod stolom.
„Jedzte, Harry. Kto mi
bude potom robiť strážcu.“ Malfoy pohľadom prešiel po Harryho červenej košeli
čiastočne schovanej v čiernom saku.
Je to tvoj zamestnávateľ! A mohol by byť tvojím otcom. Je starší. Nie starý! Je v najlepších rokoch! A mladí milenci predsa len nestoja za nič. Ale tento... vyše štyridsaťročný muž... s rokmi skúseností v sexe... Hej, ale so ženou...
Harry sa sklonil nad
tanier a nohy priblížil čo najbližšie k sebe.
Aký musí byť
v posteli on? Pýta sa na tebe. Robí ti návrhy! Snaží sa ma opiť?
Harry vystrašene pozrel
na poháre vína, z ktorých opäť ubudlo.
A keby aj... určite by mi to nevadilo. Teraz som mal dva poháre a už by som s ním skočil do postele. Sám v Malfoy Manor... taký veľký dom. Teraz tam nikto nie je. On vdovec... Ja po rozchode...
Harry si nešťastne chytil
hlavu pri predstavách, čo by mohol robiť s Luciusom dnes v noci.
„Na čo myslíte, Harry?
Ste tak ticho...“
„Ale na nič. Ja... teším
sa do postele.“ Harry si uvedomil, čo povedal a chytil sa za ústa. „Myslím
ako do svojej. Ľahnúť si...“
„Ste unavený? Tak skoro?
Veď sme ešte poriadne ani večer nezačali a už chcete ísť do postele.“
Lucius položil dlane na dosku stola a začal jemne hladiť servítky pri
príbory.
Harry si prešiel po
vlasoch a dúfal, že mu tak zmiznú z hlavy tie dvojznačné vety.
„Dnes som moc nenaspal.“
„To vám verím. Ani ja som
včera ani oko poriadne nezavrel. Zvlášť po tom, ako som sa s vami
rozprával do druhej rána. Dajako sa mi nedalo zaspať.“ Lucius pozrel do Harryho
očí a čakal až pokým sa Harry neodvrátil.
„Možno by ste mali chodiť
spávať skôr.“
„Chcete ma tak odradiť od
našich nočných rozhovorov?“ Lucius sa zamračil nad Harryho správaním.
Vždy bol príjemný
a zhovorčivý. Nepáčila sa mu predstava že by Harry prestal s ich
nočnými rozhovormi.
„Pýtal som sa vás niečo,
Harry.“ Malfoy posunul nohu ďalej a dotkol sa tak opäť Harryho stehna.
„Nie.“
„Čo nie?“ Lucius nohu
posunul a pohladil tak Harryho vonkajšie stehno svojim.
„Ne... nechcel by som
prestať s našimi nočnými rozhovormi.“ Harry ťažko dýchal. Keby mohol
odskočil by si okamžite na toaletu a tam sa uspokojil. Alebo v lepšom
prípade by sa prehol cez stôl a nechal by uspokojiť Luciusa.
„Tak jedzme.“ Malfoy sa
opäť očarujúco usmial a venoval sa svojmu tanieru.
Komentáře
Přehled komentářů
Jde to tým správným směrem.
Paráda
(Elle, 29. 7. 2008 17:31)Tak to se uplne paradne rozjizdi...:-) strasne se mi libil jejich dialog...:-D:-D
... záchvat smíchu... :)
(Alexis (a Linja), 29. 7. 2008 9:16)Z těch dvojsmyslů jsme fakt nemohly... teda Lucius se vážně vážně VÁŽNĚ nezdá :)Rozhovor o Harryho sexualitě... Uááá! :) :) Začínám mít špatné svědomí, musím taky něco napsat... :)
Parada
(Karin, 17. 10. 2019 16:56)