7. Kapitola
Po štyroch týždňoch
neustáleho Harryho prenasledovania sa Lucius začínal vo vlastnom dome cítiť
skutočne bezpečne. Síce mu za zadkom stále behalo jedno otravné chlapčisko...
strach zo smrti a neustále pripomienky Eddie o vydieračovi, ho
prinútili zmieriť sa s kritickou situáciou.
Lucius si však stále
nemohol zvyknúť na to, že od pondelka do nedele mal vedľa seba ďalšiu osobu.
Zvykol si na určitú samotu po smrti manželky... a teraz mu jeho súkromie
niekto neustále narúšal. Bolo nepríjemné zobudiť sa a vedieť, že od
otvorenia viečok až po ich následné zavretie v nočných hodinách, bude
s Potterom.
Lucius si prezeral
ekonomickú rubriku a očkom sledoval svojho osobného strážcu.
Harry pozrel na Luciusa
a potom sa opäť venoval písaniu dopisu Remusovi.
„Za polhodinu mám ísť za
jedným klientom.“ Lucius si musel odkašľať, aby mu Potter venoval pozornosť
a pozeral na neho, keď rozprával. Majiteľ domu sa išiel zblázniť
z tej arogantnosti, čo mal auror v sebe.
Nebol pripravený na
takéto správanie. Každý ho vždy rešpektoval a určitým spôsobom mal
z neho strach. Potter sa ho nebál. A čo viac? Rozťahoval sa
v jeho dome... ako keby sa neponáhľal s chytením vydierača.
Lucius zavrčal a sám
pre seba si pomyslel, že ak tu Potter bude ešte ďalší týždeň... pravdepodobne
spácha sebevraždu.
„Ja viem. Dali ste mi
zoznam.“ Harry prestal písať a zahľadel sa na Luciusa. Po chvíle sa
rozpačito otočil späť a snažil sa sústrediť na dopis.
„Nejdem tam. Pôjdem inam.
Idem... idem... za...“
„Za kým?!“ Harry začal
zúriť.
Lucius mu mal napísať
svoj denný rozvrh a dohodli sa, že zmeny ohlási minimálne pol dňa dopredu.
„Joe Landly. To je starý, rodinný priateľ. To
snáď môžem navštíviť starých známych!“ Lucius si skrížil ruky na prsiach.
„Cítim sa horšie ako v Azkabane!“
„Máte mi to oznámiť
dopredu! Ja sa starám o vašu ochranu.“ Harry si vytiahol z vačku
riflí denný zoznam Luciusa Malfoya a prepísal schôdzku s Kowalenskim
na stretnutie s Landlym.
Lucius poďakoval všetkým
duchom starých rodín, že sa mu nenarodil taký syn ako Harry Potter.
Rozčúlený sledoval jeho
pohyby. Bol z nich už úplne na nervy. Vedel kedy je v akej nálade.
„Ste strašne priehľadný,
Potter.“ Lucius pokýval hlavou, keď Harry od nervozity prestal kývať nohou.
„Prosím?“ Harry zažmurkal
a list si zložil na polovičku. Vedel, že Lucius by do dopisu nenahliadol,
ale pre ochranu tajomstva v dopise...
„Ako ste sa mohli stať
aurorom? Veď poznám akúkoľvek vašu hlúpu emóciu, len cez pohyb tela. Keď ste
nervózny kývate nohou, keď rozčúlený... tak si chytáte zátylok...“
„Nemáte na mňa tak čumieť
a pozorovať ma!“ Harry sa pevno chytil sedačky až sa mu nechty zaryli do
peny pohovky.
„Keď búchate nohou
o zem ako ďateľ? To sa nedá ignorovať! Včera som si pri vás nemohol ani
čítať knihu, čo ste si zas šťukal s perom!“ Lucius hlasno zavrčal, keď si
Harry vyložil nohy na sedačku.
„A to je ďalšia vec. Vy
ste tie veci, na ktorých si vyvaľujete tie svoje neumyté topánky, nekupovali!
Na to zarobili Malfoyovci!“
„Zarobili? Snáď
nakradli?!“ Harry sa snažil vždy prehltnúť to, čo mal na jazyku, ale nie vždy
sa to dalo. Lucius Malfoy mu bol sympatický, ale to bolo asi tak všetko.
„Otravný, starý snob,“
zašomral Harry a rozpísaný list si strčil do vrecka.
„Čo ste to povedali?!“
Lucius sa postavil zo sedačky a odložil knižku v knižnici.
„Kedy chcete odísť?“
„Krpatý smrad,“ zašomral
Lucius.
„Ani ja tu nie som preto,
že mi voniate, Lucius.“
„Malfoy! Na krstné mená
neprišlo a ani nepríde. Ja s vami nepôjdem na ďatelinové pivo
a vy so mnou na večerné stretnutie multimilionárov. Každý kam patrí.“
„Ja ale bohužiaľ musím
ísť tam, kam aj vy. Teda s výnimkou sprchy a toalety.“ Harry sa
snažil zachovať chladnú hlavu pri myšlienke na sprchu... a tam nahý chlap.
„Áno, tento jeden malý
problém dúfam skoro vyriešime. To vám mám pridať, aby ste ho chytili? Veď niečo
robte!“
„Robím.“ Harry si hodil
do úst arašid a rozvalil sa na sedačke. Držal sa Remusovej rady... ostať
v dome čo najdlhšie...
„To vidím. Vyžierate mi
všetky zásoby.“ Malfoy pozrel na schodisko a započúval sa do ticha. To
bolo momentálne len veľmi zriedkavé... Zvlášť posledný mesiac, čo je
v dome Potter... ticho zmizlo.
„Tak idete sa obliecť,
alebo idete takto?“ Harry si obzrel Luciusa. Aj keď podľa Harryho už to, čo mal
Lucius oblečené ako šaty na voľný čas, jemu prišlo až príliš elegantné... čiže látkové nohavice a sveter.
Lucius vyšiel po schodoch
s tým, že Potterovu poznámku už nebude ani komentovať. On mal len predsa inú
predstavu ako vyzerá elegancia.
Nie rifle a pokrčené
tričko, v akých sa váľal jeho osobný strážca.
Keď už niekam išiel...
tak buď oblek... alebo aspoň košeľa a vyžehlené nohavice.
Lucius keď vošiel do
spálne automaticky si stiahol sveter a hodil na posteľ. Pozrel sa na
letisko, ktoré zívalo prázdnotou a volalo po spoločnosti.
Malfoy prešiel
k skrini a vytiahol si hnedú košeľu. Rukávy požmolil medzi prstami.
Naznášal keď na neho prišlo spomínanie... nemalo konca kraja...
Odbornú pomoc odmietol
hneď po smrti manželky. A druhému podrobnosti nezveroval. Severus tiež
nevedel všetko. A tak všetko schoval do tmavého miestočka vo svojom
vnútri. Myslel si, že spomienky a bolesť tam ostanú... ale tie po určitých
dávkach vychádzali na povrch a ničili ho. Bola jedna vec, ktorú ani Severus
nevedel... že sa majiteľ spoločnosti na výrobu svetoznámych elixírov chystal na
sebevraždu, ale zo zbabelosti sa nakoniec rozhodol inak. Vedel, že aj Draco ho potrebuje...
A firmu vtedy ešte stále musel riadiť on... Ale aj tak cítil, že ho nič
iné okrem syna nedrží pri živote.
Vzdychol si a zobral
zo skrine nohavice.
„No ideme. Za hodinu
dávajú záznam zo zápasu. Musíme to stihnúť.“
Lucius sa po dlhej dobe
usmial. Musel uznať. Neznášal Potterovo správanie. Jeho gestá, štýl obliekania,
tón hlasu...
Ale už mesiac dokázal mať
pri ňom aj iné myšlienky ako len Narcissu. Ich postrkovanie ho rozptyľovalo
natoľko, že sa občas pozabudol s kým sa to vlastne rozpráva.
Lucius sa pozrel do
zrkadla. Už mesiac si všimol zlepšenia na svojom vzhľade. Oči boli živšie,
kruhy pod nimi menšie. Aj Severus mu
vravel, že trošku pribral, a tak sa zbavil tej svojej vychudnutej postavy.
„No tak, šéfe. Joe Landly
čaká a metlobal začne za pár hodín.“
„Potter! Ja pôjdem kedy
sa mi zachce! A váš prekliaty zápas ma nezaujíma.“ Lucius sa pozrel do
zrkadla a pousmial sa na seba. Bol rád, keď počul, ako Potter na neho slastne
nadáva a hundre.
* * * *
„Za toto... tak za toto
by som vám mal strhnúť z platu minimálne polovicu!“ Lucius nazlostene
hodil sako na sedačku a pohodlne si sadol do kresla.
„Ako som mal vedieť, že
nemajú v tej dóze čokoládový prášok? Ponúkli nám predsa poháre so šľahačkou
a ja si tam dávam čokoládový prášok!“ Harry skočil na sedačku až
nepríjemne zavŕzgala.
„Vy musíte všetko zožrať?
Čokoláda má predsa hnedú farbu a nie šedú!“
„Nevšimol som si to!“
„A to mám ako vysvetľovať
Landlymu? Tvojho starého otca zožral môj bodyguard. Má rád poháre
s čokoládovým práškom a pomýlil si ho s tvojim spáleným
oteckom?!“ Lucius si schoval tvár do dlaní. „Vás zaručene poslal ten vydierač.
Vy ma máte dostať do blázinca!“
„Nevedel som, že tam má
jeho popol!“
„Tak ste mohli prestať
žrať, keď vám to prišlo podozrivé!“ Lucius sa natiahol a sledoval strop.
V mysli sa mu mihali spôsoby, kde by všade mohol zakopať Harryho telo.
„Nerozprávajte so mnou
ako s nejakým malým deckom! Ja nie som váš syn! A prestaňte, lebo to
všetko zoberiem, ako urážku na verejného činiteľa!“
„Môj syn je dobre
vychovaný a v živote nebol taký pažravý, vy verejný činiteľ!“
„Pažravý?!“ Harrymu
vypadli odrobinky z chrumiek, ktoré si zobral do úst.
„Idem si ľahnúť.
Prítomnosť s vami bola aj cez tento deň úžasná. Eddie dnes nepríde. Je
u rodičov.“ Lucius sa otočil Harrymu chrbtom a chystal sa na odchod.
„Ona tu s vami
nebýva každý deň?“ Harry rozmýšľal, ako vôbec často tu Eddie videl. Možno
päťkrát za celý mesiac.
„Keď je tu Draco, je tu
aj ona. Ale keď si urobí takéto dlhšie dovolenky, býva preč aj ona.“ Lucius už
prešiel prvé schody.
Harry zhodnotil svoje
možnosti. Tento dom bol naozaj priveľký pre jedného. On tu bol vždy zatiaľ len
v Luciusovej prítomnosti, ale aj v izbe mu bolo akosi čudne
a prázdno. Vždy si myslel, že Malfoyovci majú v dome veľa
služobníctva a neustále návštevy.
Ale pokiaľ neprišiel
Snape alebo Eddie v dome nebolo okrem škriatka Cuma nikoho.
„Je len jedenásť?“ Harry
ukázal na hodiny na stene.
Lucius skúmal Harryho
výraz tváre a skontroloval hodiny.
„Pozerávate metlobal,
pravda? Tak si môžeme pozrieť spolu.“ Harry skladal slová, aby nevyznela táto ponuka príliš vtieravo
a aby si Lucius nemyslel, že to je dajaký vtip.
„To mám s vami
pozerať zápas?“ Lucius pozeral, ako Harry obratne zapol „televízor“, ktorý mu
ešte ani neukazoval.
„Kedy ste naposledy
pozerali?“ Harry hľadal správny kanál, a pritom sa mračil na majiteľa Malfoy
Manor.
„Ešte s Draco. Keď
bol menší. Odvtedy si poväčšine len prečítam výsledky.“ Lucius hľadel na zápas a uvedomil
si, že tie chvíle s Dracom boli skutočne veľmi dávno.
„Len prečítate? To nie je
predsa ono. Hrá Španielsko s Portugalskom.“ Harry ukázal na drobné
mihotavé bodky na televízory, ktoré po chvíli vystriedali reklamy.
Lucius neveriacky
podišiel k pohovke a pomaly si sadol k Harrymu.
„Hm?“ Harry ponúkol
majiteľovi domu jeho vlastné chrumky. Lucius si pohŕdavo prezrel Harryho
a pokýval rukou, že na niečo slané nemá chuť.
„To tu mám pre návštevy.“
Lucius začal sledovať zápas.
„Hm, tak nejedávajte len
tie vaše špeciality a dajte si niečo, čo jedáva aj taká... ako ste ma to
nazvali? Spodina?“ Harry si hodil chrumky do úst.
Luciusove urážky
a varovania bral už s väčšou rezervou ako predtým. Dúfal, že čoskoro
sa dostane z tohto domu a bude tak mať od Malfoyovcov definitívny
pokoj. Od Remusa dostal varovanie, že pokiaľ bude k majiteľovi domu
nezdvorilí, bude mať problémy s hľadaním novej práce. A za to mu tých
pár týždňov nestálo.
Malfoy si predsa len
zobral pár chrumiek do dlane a začal koštovať.
Harry musel potriasť
hlavou, aby sa sústredil na zápas. Tento pohľad, ktorý sa mu teraz naskytol bol
až priveľmi zvláštny.
Lucius Malfoy pozerá so
školským nepriateľom svojho syna metlobalový zápas a obidvaja pritom jedia
chipsy.
Lucius tiež obrátil hlavu
na Pottera a všimol si, ako zaujato sleduje zápas.
„Nemali by ste radšej
dávať pozor na ochranu v dome. Keď máte zapnutý televízor... nebudete
počuť keby niekto...“ Malfoy sa predsa len nedokázal úplne uvolniť.
„Okná aj dvere som
zaistil ešte pred tým než sme odišli. A včera v noci som použil
špeciálny alarm na nežiaduce osoby v okruhu piatich kilometrov.“
„To ste robili včera
v noci? Myslel som, že...“
„Mysleli ste si, že som
si išiel o deviatej ľahnúť. Robím dobre svoju prácu. Neflákam sa.“ Harry
prestal sledovať zápas a otočil sa na Luciusa, ktorý prekvapene hľadel na
mladíka.
Malfoy sa otočil späť na
televízor. Cítil sa trochu zahanbene, keď si myslel, že Potter sa minulú noc
vyvaľoval, a pritom musel niekoľko hodín skúšať všemožné kúzla okolo domu.
Začal od nervozity
stláčať matrac sedačky, na ktorej sedeli. Cítil, že Potter ho očami ešte stále
sleduje.
Harry si uvedomil, že
pravdepodobne sa až príliš zahľadel na svojho momentálneho zamestnávateľa.
Cítil sa trápne. Takto sa nechať uniesť...
Harry, Harry... Priznaj sa. Kam si to teraz pred
chvíľou hľadel? A nebolo to len do očí tvojho momentálneho šéfa. Bolo to
nižšie. Oveľa nižšie.
Harry rovnako ako Lucius
stisol matrac celou silou, ale z iného pocitu hanby.
Veľa mužom pozerám do rozkroku!
Potter sa snažil
sústrediť na metlobalistov a dúfal, že nebude potrebovať vankúš na
zakrytie svojho vlastného rozkroku.
Priznaj si to, Harry. Ideš po ňom. Ach, Merlin!
Veď je to vlastne môj šéf. A čo viac. Je to Malfoy!! Nie. Nejdeš po ňom.
Iba... iba sa ti možno trošku páči...
Lucius sa natiahol za
lupienkami a prisunul sa bližšie k Harrymu.
Fajn. Fajn! Trošku viac ako páči. Malfoy je
sympatický, sexi, kultivovaný muž v najlepších rokoch. Je tvoj šéf! To
ideš po vlastnom šéfovi v jeho vlastnom dome?! Je vdovec. A určite
nehľadá mladého milenca! Ale aj tak...
„Pozeráte ten zápas?“
Malfoy si všimol, že jeho ochranka má akosi sklenený pohľad a pozerá sa
nad televízor.
Harry sa strhol po
započutí Luciusovho hlasu. Nevedel, čo urobil alebo neurobil.
„Ja... ja... áno.“ Harry
rozpačito sledoval televízor. Skontroloval tabuľku, aby vedel kto vyhráva.
„Držíte Portugalsku alebo
Španielsku?“ Lucius sa začudoval ako mu plynú slová z úst. Samotné slovo
konverzácia mu pripadalo už cudzie, a ako tak pozeral on sám to s ňou
skúšal a ešte si niečo pamätal.
„Španielsku.“ Harry
zhltol poznámku, že ich tým má krajších hráčov. „Keď sa dostane Španielsko do
zápasu s Nemeckom a vyhrá, má šancu na finále s Brazíliou.“
„Potter, myslel som, že
vás viac berie metlobal. Nemecko pôjde do finále s Ruskom. Brazília sa
nedostane ani do samotného finále.“ Lucius si hodil ďalšie chrumky do úst. „Tie
muklovské chipsy...“ Malfoy si obracal chrumky v rukách a sledoval,
ako mizne celý sáčik poväčšine už jeho pričinením.
„Návykové...“ Harry si predsa
len malý vankúš preniesol na rozkrok a sadol si do tureckého sedu. Už len
dúfal, aby to neprišlo do takej situácie, že si bude musieť odskočiť na toaletu
a tam sa... upokojiť.
„Kedy príde váš syn?“
Harry sa snažil myslieť na niečo iné ako na svoju podozrivo sa zvyšujúcu
erekciu z Malfoyovej prítomnosti. Myslel si, že ho Malfoy pošle do
čerta... že sa nemá pýtať na súkromné veci.
„Mal už prísť. Ale keď
Draco chodí na výjazdy nepozná deň návratu.“ Malfoy si rozopol gombík na košeli
a uvolnil kravatu.
„Pýtam sa preto, lebo aby
bol informovaný o strážení vášho domu.“
„Vy tu strážite na môj
príkaz. Nie na príkaz môjho syna. Tak sa nemusíte báť.“ Lucius vycítil kam
Harry smeruje.
Posledné stretnutia
s Malfoyom mladším na rôznych večierkoch neboli vždy šťastné. Harry
zistil, že za posledné roky ho znenávidel ešte viac ako na škole. Aj kvôli nemu
mal rôzne problémy v práci, lebo Malfoy mladší roznášal po vysokých
miestach informácie o Harryho neschopnosti v službách aurorov.
„Nebude ma tu chcieť.“
Harry si opäť pre istotu pritlačil vankúš na prirodzenie, keď sa pozrel na
Luciusa.
„Raz ste mi zachránili
život, Potter. A ja nezabúdam na takéto veci. Síce ste občas neschopný
a nemotorný...“
Harry zodvihol obočie
a vnímal, ako mu erekcia klesá od hnevu, ktorý pocítil k Malfoyovi.
„Ste jeden z tých...
najl... lepších, čo... čo sú teraz momentálne prítomní a voľní... ehm...
v Anglicku.“
Harry sa snažil
rozšifrovať vetu a vedel, že Malfoy sa musel dobre snažiť, aby vystrúhal
takúto poklonu.
.................
(Clemenza, 28. 7. 2008 14:57)