43.Kapitola
A/N spomínam tu Okamiu, jedná sa o dvojnohého tvora s krídlami a hadím telom. Vyskytujúcim sa v Indii a na Ďalekom východe.
Podnik, v ktorom sa nachádzal zíval prázdnotou.
Bolo síce pol piatej poobede, ale bar, ktorý si Blaise v tento deň vybral, nebol nejak obzvlášť preplnený.
Okrem dvoch párov muklov, ktorí očividne prišli využiť akciu na happy hour a dať si zlacnené pivo po práci, zaznamenal ešte tri postaršie mukelky, ktoré si objednávali druhú fľašu Shirazu.
Očami prebehol opäť celý bar, ale naozaj nič neobvyklé... personál, dve mladé dievčatá, ktoré sa znudene opierali o barový pult a o niečom medzi sebou znudene diskutovali.
Pretrel si očné viečka. Posledné dni bol skutočne paranoidný.
Potiahli sa mu kútiky úst o niečo vyššie v kyslom úškrne a usrkol z whisky, ktorú si pred desiatimi minútami objednal. Pokrútil pohárik tak, aby sa mu ľad lepšie roztopil.
Cítil ako mu úsmev zmrzol na perách. Ani potom všetkom necítil dostatočné uspokojenie.
Nemusel chodiť do práce. Dni trávil v baroch alebo muklovských hoteloch, kde ho doslova rozmaznávali, ale i tak...
„Prinesiem ešte niečo?“ Jedna z čašníčok stála nad Blaisovým stolom a niečo na neho so silným austrálskym prízvukom hovorila.
Blaise sa mierne pootočil a pozrel na mukelku. Počas premýšľania si vôbec nevšimol, že čašníčka zmenila polohu a korzovala medzi návštevníkmi.
„Nie,“ Blaise prebytočné bankovky vopchal do vrecka, „už pôjdem.“
„Máme výborný Scotch fillet a taktiež Sirloin steak...“ priateľsky pokračovala, ako by Blaisove zavrčanie a odmietnutie ani nepočula.
„Už naozaj pôjdem.“ Ukončil rozhovor Blaise, mierne tackavo vstal zo stoličky a zmizol za dverami poobedného Melbourne.
V hlave mu ešte prebehla myšlienka, že musí zmeniť prostredie za viac anonymné a stratiť sa v dave ešte viac, pokiaľ sa bude dať.
. . . . .
Draco sa po troch vyčerpávajúcich hodinách dostal k svojim detským pokladom v skrini a teraz bol doslova obkolesený plyšovými potvorkami, ktoré mu dala mama k piatim, šiestim a siedmim narodeninám.
Pravou rukou zhrnul hračky na jednu hromadu a noril sa ďalej do skrine.
"Tu si..." rukou zavadil o chrbát knihy, ktorú hľadal.
Počas lietania s Harrym si pripomenuli mnohých spolužiakov a staré historky. Prekvapilo ho, že po rokoch nie je zatrpknutý, ale skôr sa pobavil na spomienkach zo strednej školy. Iste vtedy mu veľa vecí neprišlo zábavných, ale keď to mohol porovnať, vedel, že aj keby teraz umrel, prežil zaujímavejší život plný dobrých jedál, dovoleniek, luxusu, sexu a luxusného sexu a vnútorne cítil satisfakciu voči všetkým, čo ním opovrhovali.
Pozrel ešte raz na obal a chystal sa otvoriť školskú ročenku z piateho ročníka, keď ho vyrušilo zaklopanie.
Knihu schoval pod plyšovú Okamiu a snažil sa vyzerať čo najvznešenejšie, ako sa len dalo k danej činnosti.
„Draco..."
„Otec...?"
Lucius pootvoril dvere a sledoval syna obkoleseného plyšovými hračkami.
Draco dokonca zmenil oblečenie a namiesto klasickej vyžehlenej jemne vzorovanej košele v modrej, kobaltovej či klasickej bielej farbe spolu s vestou z drahého materiálu a elegantnými nohavicami, teraz sedel v pomerne mäkko vyzerajúcej košeli s rozopnutými tromi gombíkmi.
Musel zažmurkať, pretože podobnú scénu nečakal, ale po sekunde už kráčal na miesto, kde sedel jeho potomok.
Draco knihu s popisom a fotkami zo školy schoval ešte hlbšie pod Okamiu a snažil sa tváriť čo najprirodzenejšie.
„Čo robíš?" Lucius si prisadol k synovi na zem pozorujúc plyšové hračky, rozhádzané karty, čarodejnícke kocky, dokonca zaznamenal rukoväť z detskej metly a detskú vešteckú guľu.
„Triedim bordel. Aj tak nemám čo robiť." Draco mykol plecom dúfajúc, že tým Luciusa umlčí.
„Myslel som, že ťa tu ani neuvidíme. Párty, bary, slečny..." Lucius si všimol cíp knihy, „čo tam máš?"
Draco svojho otca preklial do desiateho pokolenia, následne vytiahol starú ročenku a podal mu ju.
„Hovorím, triedim bordel.“
Lucius listoval v knihe a nostalgicky sa usmieval.
„Nikdy som nechcel, aby si do tej prekliatej školy nastúpil, ale tvoja matka ťa chcela mať na blízku." Lucius si silno vzdychol a posunul sa ešte bližšie k synovi, „vždy bola na tebe až nezdravo závislá."
Draco vytrhol ročenku otcovi z rúk a sám si ju začal mlčky listovať. Bol vychovávaný k úcte k rodičom a poslušnosti, ale občas aj jemu emócie zatemnili konanie. Nepozrel na otca, ale počul, ako sa Lucius nadýchol o niečo silnejšie, ako mal vo zvyku.
„Bola moja matka. A ja jej jediné dieťa."
Draco nalistoval stránku, kde boli fotografie z metlobalových turnajov a v stotine sekundy sa zastavil, keď zbadal na fotke Pottera, ako letí na metle, jednou rukou sa pridŕža o rukoväť a druhou sa snaží dostať k zlatej strele.
„Ja som ťa chcel poslať na iné školy. S priaznivejšou... budúcnosťou." Lucius zaregistroval Dracov pohľad a zahľadel sa na stránku a na chvíľu sa odmlčal.
Draco po pár sekundách cítil nepríjemnú ťarchu z vynúteného ticha medzi otcom a synom.
„Škriatkovia mi povedali, že ste sa boli preletieť,” sucho odpovedal starší muž.
„Povedal by som, že je to pomerne skreslené, ale áno, boli sme popritom na metlách." Draco sledoval, ako sa Harry na fotke vyhol dorážačke a po rýchlom salte pokračuje v lete.
„Bol som doma a on tu pracuje ako ochranka, tak sme boli skontrolovať pozemky. Má mať tvoj syn pocit, že ho nechávaš sledovať?" Dracove obočie sa zdvihlo vyššie a Malfoy čakal s úškrnom na reakciu otca.
„Nebuď drzý, Draco, dobre vieš, že som vždy chcel pre teba len to najlepšie. To ma núti opýtať sa ďalšiu vec," Lucius si opäť zobral do rúk ročenku a sledoval fotky.
Draco pocítil, ako mu stuhla krv v žilách. Rýchlo spomínal, ale nemal pocit, že by sa včera dopustili niečoho obzvlášť neprístojného.
„Ohľadom...?"
„Myslím, že vieš, čo myslím," Lucius prelistoval pár stránok a opäť sa naplno venoval synovi.
„Pravdepodobne ti táto téma nebude príjemná, ale som tvoj otec a ako tvoj otec, mám stále čo povedať, pokiaľ sa jedná o tvoje zdravie, aj keď si už dospelý muž."
Dracove vnútornosti, ako keby urobili spokojné salto a srdce pokračovalo v normálnom tlkote.
„Škriatok, ktorý má na starosť upratovanie tvojej izby ma upozornil, že našiel prázdny flakón od elixíru, ktorý si užíval v detstve."
Draco naštvane zaklapol knihu. „Tvoja spojka funguje dobre." Neznášal, keď na neho tí sprostí škriatkovia donášali, ale hierarchia v sídle stále hrala v Luciusov prospech.
„Tvoja odpoveď ma príliš neuspokojila.”
„Nebolo mi dobre, zobral som si elixír. Posledné dni som bol v strese, nič viac v tom nehľadaj.”
„Chceš ísť k odborníkovi? Tvoj detský liečiteľ je síce na dôchodku, ale som si istý, že iný by sa na teba mohol pozrieť.”
Na to sa už Draco postavil a nahnevane hodil knihu niekde do rohu. „Prestaň so mnou takto hovoriť!”
Lucius sa taktiež postavil a premeriaval si syna chladným pohľadom.
„Ako to myslíš, Draco?“ Oči od zlosti zúžil na malé štrbinky. „A vôbec! Kde je tvoja disciplína?!”
„Hovoríš, ako keby som bol nejaký šibnutý psychopat. Som v poriadku! Som v poriadku, som viac v poriadku ako ktokoľvek v tomto strelenom dome!!” Kopol do plyšového jednorožca, ktorého dostal k siedmym narodeninám a ten sa dokotúľal k Luciusovym naleštených topánkam.
Obidvaja sa premeriavali a upokojovali rozbúrené emócie.
„Prepáč, otec. Bolo toho veľa,” Draco sa nadýchol a vydýchol, „Nehovor to nikomu za ten elixír. Nehovor to... Potterovi.”
„O siedmej je večera, nezabudni.” Lucius prehovoril ľadovým hlasom. Následne sa otočil a vydal sa k masívnym dverám. „Ešte niečo, Draco.”
Syn vzdorovito zodvihol hlavu a venoval otcovi naštvaný pohľad. „Áno?”
„Vyšetrovanie ohľadom Blaisa. Zatiaľ nemáme bližšie informácie, kde sa nachádza, jedna stopa smerovala do Istanbulu, a to je aj posledné miesto, ktoré sme vedeli s aspoň trochou istoty potvrdiť.”
Draco si zahryzol do jazyka. Vedel, že keby sa do toho pustil on sám, vyhliadky na chytenie toho bastarda by boli väčšie. Mal talent nájsť cestičky, ktoré by sa jeho otcovi protivili, ale boli by o to účinnejšie.
„Istanbul? Slepá stopa.” Nejak si nevedel Blaisa predstaviť, ako si po dobrej baklave ide sadnúť na námestie a kŕmi tam holuby spolu s postaršími tureckými dôchodcami.
Skôr sa mu ponúkala scéna, kde si Zabini objednáva exotický drink za drinkom, spokojne sa rozvaľuje na lehátku, prípadne zatína brušné svaly a vystavuje sa na obdiv pre nejakého bohatého cudzinca pri bazéne a hlavne je niekde ďaleko, veľmi ďaleko od Draca.
„Ešte jedna vec,” Lucius sa rozhodol spomenúť poslednú skutočnosť, ktorú o Blaisovi zistil, a ktorá ho pomerne prekvapila, pretože naozaj netušil, že mladý Zabini má iné preferencie.
Skutočnosť bola o to prekvapivejšia, keďže tým oným Blaisovym milencom mal byť jeho syn. V rozprávaní sa však zastavil, prerušilo ho zaklopanie na dvere a príliš známy hlas.
Lucius inštinktívne ustúpil dva kroky od dverí a Harry bez obzretia vošiel do Dracovej starej detskej izby.
„Ahoj,” Harry nervózne pozdravil mladého Malfoya, „hľadal som ťa v spálni, ale potom som počul tvoj hlas tak...” odmlčal sa, sledoval Draca, ktorý vyzeral napäto a pomerne zbledol. „Si v poriadku?”
„Môj otec,” Draco sa snažil rýchlo poukázať na prítomnosť svojho otca v miestnosti skôr, ako by Harry mohol niečo povedať alebo čo horšie urobiť, a veľmi Nemalfoyovsky sa začal zajakávať.
„Lucius tu nie je.” Harry sa pomalým krokom vybral k blondínou a prekračoval Dracove rozhádzané hračky, „bol som to skontrolovať.“
Draco rýchlo pozrel cez Harryho rameno na mŕtvolne strnulého otca.
Komentáře
Přehled komentářů
Jupi, pokračovanie :)
super
(erraid, 6. 12. 2019 11:36)OMG, už se nemůžu dočkat jak to bude pokračovat. Asi si to všechno budu muset v mezičase přečíst od začátku, abych si to všechno osvěžila :)
candita.cz
(Blanch., 25. 11. 2019 1:45)
Kurna, ja jeste nestihla pecist tu predeslou (vazne se omlouvam, nestiham vubec nic *cry*) a uz je tu dalsi. Ty me normalne chces vzrusit, ma mila! :D
P.S. musela jsem obejít systém, hlásí mi to, že moje si zakázala přidávat příspěvky v rámci mé IP adresy :)
Parada
(Karin, 24. 11. 2019 23:19)Tak to musel byt pro Luciuse šok netrpělivě čekám na další díl.
Ánooo
(Cladisea, 16. 11. 2020 2:58)