Jdi na obsah Jdi na menu
 


41. Kapitola


„Dnes si veľmi tichý. Stalo sa niečo?“ Štíhle prsty sa chceli dotknúť druhej ruky, no mužské prsty sa šikovne stiahli a schovali pod prikrývku.

„Nič výnimočné.“ Draco privrel oči a brušká prstov predsa len zacítil na svojej tvári. Pozoroval nežný výraz ženy ležiacej vedľa neho. „Penelope?“

„Áno?“ opäť vykúzlený nežný úsmev a opäť sa jej prsty jemne dotkli jeho svetlých vlasov.

„Nerobím ti príliš veľké starosti? Myslím tým, že som teraz u teba doma?“

Ruka ženy sa stiahla a smerovala pod vankúš. Penelope sa pohodlne uvelebila v posteli.

„Odkedy ťa zaujímali ženské pocity? Okrem toho myslím, že som počas predchádzajúcej hodiny dala najavo, že mi vadí tvoja prítomnosť?“

Draco nechal otázku nezodpovedanú.

Tiež sa viac prikryl a porozhliadol sa okolo seba. Veľa vecí sa tu zmenilo odkedy tu bol naposledy. Draco si všimol, že okrem nového nábytku sa v izbe zmenili aj fotografie. Predtým na nich boli oni dvaja. Nikdy s Pen nechodil, ale trávili spolu dosť času.

Penelope si všimla pohľad a aby sa vyhla nesprávne kladeným otázkam sama Dracovi ozrejmila svoje súkromie.

„To je Charles,“ hlavou mykla na svadobnú fotografiu, „pred pol rokom sme mali svadbu. Posielala som ti aj svadobné oznámenie. Neodpovedal si mi.“

Draco si matne spomenul, že chlapíka na fotke už pár krát videl v novinách. Pre niekoho ako bola Penelope bol podľa Draca neprijateľný.

„Je strašne tučný,“ Draco krčil nosom počas sledovania fotky, „aj starý. Mohla si si nájsť aspoň niekoho... krajšieho.“

„Nie všetci sú takí ako Malfoyovci.“ Penelope si sadla na kraj postele a obmotala si okolo tela tenkú prikrývku. Draco si všimol sklamaný tón v hlase.

„Zabezpečil som ťa. Nemôžeš tvrdiť...“

„Áno, Draco,“ žena prešla k stolíku, kde bola položená rozpitá flaša vína a zobrala ho k posteli, „kúpil si mi tento dom, ale aj tak si mi nedal to čo som chcela. Ja nie som ako tie tvoje šľapky. Nie som odkázaná na milodary od teba.“

„Tak prečo si to urobila teraz?“ Draco jej zobral z rúk fľašu a nalial si víno do pohára, ktorý mal pripravený vedľa postele.

Penelope mykla jedným plecom a za rameno sa jej tak dostali všetky plavé pramene.
„Asi mám na teba slabosť,“ chvíľu sledovala muža pred sebou, ako usrkáva víno pokým sa opäť rozhodla hovoriť, „povieš mi pravdu?“

„O čom?“ vypil pohár vína na ex.

„Prečo si prišiel?“ Opäť si sadla na kraj postele.

„Aby som ťa videl.“ Draco položil pohár späť a pretočil sa k žene, aby sa na ňu pozrel.

„Tieto reči si nechaj pre Eddie. Ja ťa príliš dobre poznám. Nevideli sme sa desať mesiacov. Neodpovedal si mi na listy. Boli sme si blízky a viem, že ti na mne záležalo. Síce nie natoľko, aby si ma požiadal o ruku a žil so mnou, ale mal si ma rád.“

„Nemalo zmysel v tom pokračovať. Si úžasná žena. Inteligentná, šarmantná a krásna...“

„Mohli sme byť manželia.“ Opäť sklamaný tón.

Penelope evidentne čakala na tento deň niekoľko mesiacov, aby Dracovi povedala ako môže ľutovať, že ju má niekto iný.

„Pen, zlatko, snáď by si nechcela mať za manžela niekoho o kom vieš, že ťa podvádza na každom rohu.“

„Sme rovnakí. Preto sa k sebe hodíme.“

Draco sa posadil a rozhodol sa, že je čas odísť. Začal si zháňať veci po izbe.

„Chcem mať pri sebe niekoho koho nebudem musieť podvádzať a ty to nie si“

„Eddie? Ja som si možno zobrala tučného, starého chuja, ale ty si berieš sprostú husičku bez galeónov. Chceš si ju zobrať aj keď ju podvádzaš? Veď si protirečíš!“

„S Eddie som sa rozišiel.“ Draco si našiel košeľu a rýchlo si ju súkal na ruky.

Nemal dobrý pocit, že noc strávil v tomto dome. Namiesto sexu mohol svoj čas dať do niečoho užitočnejšieho... hľadanie Blaisa... prípadne si to spraviť sám a byť Harrymu nablízku keby sa chceli pomeriť.

„Rozišiel? Úplne?“

„Včera sme sa na tom dohodli,“ Draco si spomínal na včerajší večer, ako to Eddie oznámil. Nasledoval krik, plač, prosenie. Nakoniec sa zobral a nechal Eddie osamote, ale rozhodnutie odmietol zmeniť. Zo včerajšieho dňa mal len matné útržky ako keby bol opitý a zdrogovaný súčasne.

„Takže si single?“

„Momentálne áno.“

„Prečo to hovoríš tak smutne. Vadí ti to? Veď ti bola na príťaž. My dvaja toho máme viac spoločného.“

„Napríklad?“ Draco sa oblečený otočil na Penelope a opäť si zobral do rúk pohárik z ktorého odpil dúšok vína. „Čo máme my dvaja spoločné?“

„Spoločenská vrstva, rodinní priatelia, chuť podnikať... potrebuješ ženu z vrstvy ako som ja.“

„To ti stačí na svadbu? S manželom sa nerozprávate? Nemáte spoločné záujmy?“

Penelope pozerala nechápavo na blondína.

„Prečo si tu? Čo sa to s tebou vlastne deje, Draco? Kvôli niečomu si prišiel, ale nepomôžem ti keď mi o tom nepovieš.“

Draco si kompletne upravil košeľu a zaviazal kravatu. Skontroloval svoj odraz v zrkadle a bol spokojný ako vyzerá. Mal síce vaky pod očami, ale šaty robia človeka a s pomocou elegantného oblečenia to bol zase on.

Obzrel sa na posteľ, aby sa opýtal Penelope, ako vyzerá, ale na matraci ležali len snehovo-biele vankúše.

Skopaná prikrývka ležala na zemi a dokonca ani po víne nebolo ani pamiatky.

Draco hľadal pohár... sám ho predsa len držal pred pár minútami v ruke. Dokonca z neho aj pil. Len... teraz nemal ani len žiadnu chuť vína v ústach.

Pil z neho vôbec?

Teraz tu nebola ani fľaša, ani víno. Ani Penelopino oblečenie, ktoré ešte pred pár sekundami prekračoval.

A kde je Pen? Nepočul predsa, že by ktokoľvek odišiel z miestnosti.

Ležala na posteli.

Rozprával sa s ňou. Teraz pred pár sekundami.

„Pen? Pen?!“ Draco urobil tri veľké kroky ku dverám, ale skôr ako ich stihol otvoriť objavila sa vo dverách majiteľka.

„Pen! Kde si zmizla tak rýchlo?“ Draco mal nepríjemný pocit. Zvláštne mravenčenie po chrbte. „Čo to znamená??“

Penelope stála vo dverách a smutne na Draca hľadela. Pohľad bol súcitný, ale aj s obavami.

Jednou rukou si chytila a následne pohladila bruško, ktoré jej vytŕčalo a stiahla si viacej biely svetrík.

Draco v nemom úžase zbadal tehotné bruško.

„Čo to má znamenať??“

Penelope, ktorú videl teraz nemala už takú detskú tváričku ako pred pár minútami. Jej dievčenská postava sa zmenila na ženskú. Plavé vlasy mala upevnené v zložitom drdoly.

„Draco, láska...“ Penelope nevedela presne, ako má s Dracom hovoriť. Pár krát začala vetu, ale nedokázala pokračovať. „Ja som len teraz prišla domov.“

„Nie, nie, včera si ma prijala a ostal som tu cez noc. Spolu sme ostali... veď sme sa milovali. Teraz. Teraz sme sa rozprávali.“

Pen pokrútila hlavou a zahnala slzy. „Celú noc si strávil sám v hosťovskej izbe. Nechcela som ťa rušiť... teraz som ťa započula, ako sa s niekým rozprávaš... a volal si moje meno.“

„Pen, to je hlúposť. Boli sme spolu. Teraz! Milovali sa. Hovoril som ti o Eddie.“

Pen sklopila zrak a pozrela na dlaždice. „Prijala som ťa včera večer, lebo bolo neskoro a nechcela som ťa nechať na ulici, ale teraz prosím choď radšej do hotela alebo domov. Charles si nepraje, aby si bol v našom dome a popravde... ani ja. Draco, necítim sa bezpečne, keď si v našom dome.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Poraad zde

(Blanch, 20. 6. 2018 3:07)

A jeste repete... :)

Re: Poraad zde

(Blanch, 29. 8. 2018 22:53)

A ještě jednou :D

Re: Poraad zde

(Clemenza, 16. 11. 2018 2:02)

Asi by som to mala dopisat

Re: Poraad zde

(Clemenza, 16. 11. 2018 2:04)

Vytrvalá Blanch :-)

Re: Re: Poraad zde

(Blanch, 9. 12. 2018 11:03)

Jéééééééé!!!! Clem! Ahoj! <3

To bys ale vážně měla! Já stále čekám :D

blanch.candita.cz

(Blanch, 18. 12. 2018 0:59)

Stále čekám!!! :D :D

Re: blanch.candita.cz

(Blanch, 11. 1. 2019 16:15)

Důležité je se nikdy nevzdávat!!! :D

blanch.candita.cz

(Blanch, 19. 1. 2019 5:35)

kamarádoko, já bych ti tak strašně moc ráda napsala a zjistila, jak se ti daří, ale ty nikde nemáš mail nebo hakýkoliv kontakt :)

Pokud nemáš chuť sdělovat info na sebe, mohla by ses ozvat mně na webu (mám tam v sekci kontakty i formulář na mail): Budu jedině ráda. Fakt mi z toho netovýho světu chybíš <3

Re: blanch.candita.cz

(Blanch, 12. 4. 2019 7:16)

Ehm. Ehm!!!

další rok

(Blanch, 13. 2. 2018 18:31)

Já se nevzdávám!

Pekne prosím

(cladisea, 20. 8. 2017 19:47)

Stále nič :(

Pořád je tady!

(Blanch, 9. 3. 2017 15:01)

Furt furt furt doufá! :D

Pořád je tady!

(Blanch, 18. 1. 2017 0:43)

A pořád doufá! :D A nepřestane!

..je stále tady!

(Blanch, 16. 5. 2016 13:18)

A ještě jednou... *cry*

Pořád doufám!

(Blanch, 31. 5. 2015 21:06)

*cry* :D

čekám :)

(Blanch, 26. 9. 2014 5:25)

A ještě stále doufám!! :D
I po těch letech...
Kdepak je ti asi konec, drahá Clemenzo :)

...

(Blanch, 12. 4. 2013 20:41)

Já stále doufat nepřestávám :), taky jsem teď přidala kapitolu po roce a půl, Clem nás v tom určitě nenechá!!!!!!!!!!! (emo vykřičníky, Clemenzo, vidíš je?! Vidíš, k čemu mě nutíš?)

...

(samba, 14. 2. 2013 8:44)

Veliká škoda pro čtenáře.Mám tuhle povídku moc ráda ale přestávám doufat,moc dlouho nic.

och joj

(cladisea, 8. 2. 2013 12:48)

Stale nič...Neviem či mám ešte dúfať že niečo nové pribudne :-(

:´(

(darken, 13. 10. 2012 21:38)

Ach jo, já bych chtěla další kapitolu... K jakékoliv povídce. :)