26. Kapitola
Harry sa snažil nabrať dych. Prešla minúta a stále cítil doznievajúci orgazmus, ktorý práve prežil. Unavenou rukou si zdvíhal nohavice a snažil sa zapnúť.
Piaty deň – piaty raz.
Piaty ťažko opísateľný orgazmus.
Nohy sa mu triasli, ruky mal vysilené a stále v miernom kŕči. Po líci zaznamenal, ako mu stiekla slza z prisilných emócií počas vyvrcholenia. Počul, ako Draco za ním vyslovuje čarovnú formulu vďaka, ktorej sa očistil a dal späť do pôvodného bezchybného vzhľadu.
Harry vedel, čo bude nasledovať. To čo nasledovala vždy po ich sexe za posledné dni.
Nič.
Pred pár sekundami jeden druhého prekrikovali... a teraz? Mŕtvolné ticho.
Neprehodia o tom ani slovo. Ako keby sa predchádzajúce minúty ani nestali. Ako keby neexistovali.
Harry sa otočil na Draca, ktorý si ešte upravoval kravatu a golier na košeli. Mal chuť mu konečne dačo povedať... len vôbec nevedel čo. Uvedomoval si, že jedna veta by bola hlúpejšia ako druhá. Prečo to robíme? Sme obidvaja zadaní. Prečo to vlastne, dopekla, robíš, keď si ma pred týždňami vyhadzoval zo svojho domu??
„Malfoy?“ Harry nedokázal už zniesť ignorovanie toho všetkého. Potreboval niečo počuť o tom čo robili. Jedna veta na vysvetlenie, aby mal konečne jasno.
„Áno?“ Draco na Harryho ani nepozrel a začal sa hrabať v šuplíkoch svojho stola.
„To čo sme teraz robili... to čo robíme už piaty deň,“ nevedel, ako pokračovať. Aj keď povie hocičo Draco ho vysmeje. Napadla ho len jedna otázka, ktorá by všetko dokonale vystihla. „Prečo?“
„Čo prečo?“ Draco stále čosi hľadal. Harry si prešiel po perách. Stále na nich cítil Dracov dotyk.
„Prečo to robíš? Prečo to so mnou robíš?“
„Musím za svojim účtovníkom. Nechcem to teraz riešiť,“ Draco na tri sekundy zodvihol tvár a venoval druhému mužovi kratučký pohľad, ktorým skončil celú debatu.
* * * *
Nespal som celú noc.
Nemohol som.
Celú noc som premýšľal o tom čo robím. O tom čo robíme. Koniec koncov... nerobím to predsa sám!
Konštatovanie mojej momentálnej situácie – mávam sex s Luciusom aj s jeho synom. Svetlý bod je snáď len to, že ten sex nemávam s obidvomi naraz.
Strašná predstava. Dosť zvrátená.
Dokonca sa mi predrala do mojich snov. Do snov, v ktorých sa milujem s Luciusom, ktorý sa potom ale zmení na Draca. Alebo do sna, kde mi Lucius sám svojho syna ponúka, pretože je mladší a výkonnejší. Ešte sa dostal aj do predstavy o Hermioninej svadbe, kde som bol pozvaný spolu s Luciusom a Dracom.
Je čas zmeniť to. Pokiaľ to Dracovi nevadí a nehodlá s tým nič robiť musím ja.
Keby však aspoň niečo o tom povedal. Aspoň jednu hlúpu vetu potom čo sa spraví. Ale kdeže.
Nepovie nič, pretože mu to je jedno. Jediné čo mi povie sú jeho občasné sexuálne narážky.
Keď sa zohnem po zložky v dolnej poličke, tak nezabudne vždy niečo povedať. Mmm, pekný zadoček bola jeho posledná poznámka pokiaľ si dobre pamätám. Nasledovala však aj ďalšia, pri ktorej spomenul, aký som neschopný a neviem použiť kúzlo na také jednoduché úkony.
Keby som nemal Luciusa bolo by to iné. Určite by som nebol s Dracom dajako na dlho, ale nemusel by som riešiť takéto veci. Vyspali by sme sa spolu a nemusel by som sa báť, že tým niekomu môžem ublížiť.
Ale momentálne?
Otočil som sa na spiaceho muža vedľa mňa. Lucius si zvykol na moju prítomnosť vo svojej posteli a dokonca raz sa ku mne aj pritúlil.
Bol to zároveň spúšťač toho čo som musel urobiť. Zastaviť to. Prestať si užívať a zároveň robiť Dracovi hračku.
Nestáli mi tie minúty za to všetko. Bál som sa, že sa prerieknem počas spánku a poviem Dracove meno pri spomienke na jeden z tých momentov, ktoré sme mali. Rozmýšľal som až do svitania a pritom vdychoval Luciusov parfum, ktorý mu stále nezmizol z tela.
Za pár hodín prišiel čas vstávať a Lucius sa začal viac prevaľovať. Keď sa úplne prebudil a keď sme sa následne rýchlo pomilovali odišli sme spolu dolu na raňajky. Tam som zbadal príčinu môjho bdenia.
Pri stole sedel Draco a veselo sa bavil s Eddie. Kŕmil ju opekaným toastom s pomazánkou a Eddie sa spokojne usmievala po každom súste.
Krásna rodinná idylka.
Hrdličky neprestali ani keď sme si k nim sadli my dvaja a zdalo sa mi, že Draco dokonca zosilnil intenzitu svojho smiechu.
Áno. Smiechu.
Ak sa to tak dalo nazvať. Toto bolo vôbec prvýkrát čo som ho počul vydávať takýto zvuk. Smial sa veselo a s chuťou. Bolo vidieť, že je šťastný. Spokojný.
Jeho spokojnosť bolo vidieť alebo teda skôr počuť aj včera v noci, keď som sa snažil zaspať. Iba snažil pretože kvôli zvukovej intenzite ich súloženia to nebolo akosi možné.
Obdivujem ho.
Cez deň pretiahne mňa a ešte stíha večer svoju priateľku. Zdá sa mi to alebo je len za posledné dni čo to spolu robíme k Eddie milší? Možno im napravujem sexuálny život.
Nádhera.
Škoda že to nefunguje aj na mňa.
„Ty máš ale energie,“ reagoval Lucius na synove nezvyklé chovania k Eddie.
„Dobre som sa vyspal. To je toho,“ Draco si upravil košeľu, ktorú mal na sebe a vsunul Eddie do vlasov ľahký bozk. Odhryzol si zo syra a počas vychutnávania raňajok si všimol, že ho pozorujem. Kútiky úst sa mu zodvihli do dravého úsmevu a prižmúril oči podobne ako to robil vždy, keď som mu kľačal medzi nohami. Pozrel som na tanier pred sebou a skončil tak očný kontakt medzi nami.
„Vyspal? Počuli sme vás ešte o druhej ráno. Boli ste hluční.“
To je všetko čo na to Lucius povie...?
Slovo hlučný by som ja zrovna nepoužil.
Raz som mal tú „poctu“ a počul som v noci Hermionu s Ronom. Tí boli hluční. Hento v noci bolo ako keby niekto pustil nahrávku tvrdého porna prelínajúce sa s dajakým párením divej zvere.
Pozrel som opäť na Draca, no ten si ma už nevšímal.
Odhryzol som z toustu a snažil sa hrať hru – cítim sa skvelo, nič ma netrápi a úplne bežne raňajkujem.
„To ma mrzí, Lucius,“ štebotavo sa ozvala Eddie, keď ju Draco hryzol do krku piskľavo vykríkla.
„To je v poriadku. Len nabudúce si dajte kúzlo.“
Draco sledoval, ako Eddie vstala a odišla od stola do kuchyne.
Rozmýšľal som nad dneškom. Vedel som, že príde za pár hodín čas kedy sa Draco ku mne skloní, stiahne snáď všetko oblečenie, ktoré mám na sebe a ja skončím tým, že budem lapať po dychu. Počul som, ako sa Eddie rozpráva s Cumom o dnešnej večeri a následne som započul aj škrekľavý hlas škriatka, ktorý jej odpovedal.
Myslel som si, že je to veselá, milá žena, ktorá mala v živote jednu veľkú smolu a to tú, že sa zoznámila s Dracom.
Ale keď som počul jej hlas... ten jej vysoký, intenzívny hlas...
Myslím, že ju začínam neznášať.
Takisto ako jej milenca.
Ako môjho milenca.
* * * *
„Počkaj. Chcel by som sa s tebou porozprávať.“
„Tak spusť, ale rýchlo. Meškám.“
Veď ty vždy meškáš, Malfoy. Nikam nechodíš načas, pretože nepovažuješ ľudí, ktorí na teba čakajú za seberovných.
„To nie je rozhovor medzi dverami.“
„Pozri, Potter, buď to povieš alebo si to nechaj na zajtra.“
Draco si zapol gombíky na kabáte a keď Harry nič nehovoril vykročil k dverám. Už mal ruku položenú na kľučke, keď sa opäť ozval nervózny hlas.
„O čom by som sa chcel asi tak rozprávať?“
„To má byť otázka alebo sa snažíš získať nádych tajomna?“
„Jasné že otázka! Nezľahčuj to.“
„Neviem, Potter. O svojich starostiach so stratenými priateľmi? O tom že si gay a nikto ťa nemá rád? Vykokci sa už konečne. Nestíham.“
Neznášam ho. Ako môže existovať tak nenávistný človek. Prečo niekto kto tak dobre vyzerá a má talent na svoju prácu dokáže byť taký idiot.
„Chcel som sa baviť o nás?“
Harry pozoroval Draca, ktorý ako keby dostal dajaký záchvat. Harry behom dvoch sekúnd usúdil, že sa len nezadržateľne smeje. „Žiadne nás nie je, Potter. Čo si sa zbláznil?“ opäť Draco prepukol do smiechu.
„Ten sex! V podniku a za posledné dni. Ja... chcem s tým skončiť.“
„Jáj, ten sex?“ Draco sa naivne zatváril, ako keby sa až teraz chytil pointy Harryho rozhovoru.
To čo má znamenať? Netaktný idiot.
„Dobre.“ Draco bral rozhovor za ukončený a opäť stisol kľučku a chystal sa odísť.
„Dobre? To... to je všetko? Ja nad tým rozmýšľam celú noc a ty mi povieš... toto?“
„Chceš snáď, aby som z toho robil divadlo? Mám ťa prosiť na kolenách, aby si sa nechal pretiahnuť? Nebuď smiešny. Užili sme si a hotovo,“ Draco si zastrčil prameň vlasov za ucho a ešte si v hlave premyslel čo by Potterovi mohol povedať, „otec ani nikto sa nič nedozvie. Vždy som diskrétny,“ dodal na záver, aby upokojil Harryho zničený výraz.
Draco sa na mňa zahľadel a celého si ma premeral.
„Ako inak vyzerám? Mám rande.“
Má rande.
Mozog už nevydržal spúšť toľkých správ. Možno keby bol menej unavený a vyspaný opýtal by sa niečo rozumnejšie a menej smiešnejšie.
„S kým ideš?“
Draco sa usmial nad mojou horlivosťou. Oblizol si pery a hlavu jemne natočil na bok a stále si ma premeriaval. Nepríjemný pocit. Ako stáť pred veľkým röntgenom, ktorý vám vidí priamo do duše.
„Potter, to nie je tvoja starosť. Tak ako?“
„Vyzeráš...“
Skvelo. Povedz to. Povedz, že vyzerá skvelo!
„Ujde to.“
Blondín ešte raz prešiel pohľadom od Harryho bokov až k tvári a naspäť a vytratil sa preč.
Harry si pomaly sadol do Dracovho kresla. Pocit úľavy, ktorý očakával po strate svojho bremena stále neprichádzal.
Komentáře
Přehled komentářů
Ďakujem, dámy, za povzbudivé slová :)
...
(Alexis, 4. 10. 2010 16:25)Uff... já bych sem napsala něco smysluplného, ale nemůžu, protože se těším na další kapitolu s Blaisem... :D :D Samozřejmě perfektní, hlavně ta část, kde Harry uvažuje o tom, že jediný světlý okamžik celého tohoto období je to, že neměl s Luciusem a Dracem trojku... :D
:-)))
(Amidala, 4. 10. 2010 14:16)
juchú pokračovanie je tu :-))
super kapitolka.. idem sa hneď aj vrhnúť na ďalšiu..
na koniec len dodám, že chudáčikovi Harrymu museli asi Malfoyovci doslova a dopísmena vyšukať mozog z tej jeho hlavičky, aspoň teda podľa toho jeho nápadu, že sa zbaví Draca..
inak pekne si to tu pomenila.. :-)
:)))
(Clemenza, 11. 10. 2010 1:03)