22. Kapitola
„Dobré ráno,“ pozdravil Lucius svojho ešte stále poriadne neprebratého syna.
„Dobré ráno,“ odzdravil Draco a prisadol si ku stolu. Následne sa porozhliadol po bohato prestretej doske. Dlhšie očami vyberal čo si dá na dnešné raňajky, nakoniec pár krát zamával prútikom a na tanieri sa mu zrazu objavili plátky syra, pečeného mäsa a opekané tousty.
„Nevyzeráš dobre,“ skonštatoval Lucius, keď dlhšie sledoval, ako sa jeho syn, bez chuti do jedla, vidličkou prehrabuje v raňajkách.
„Vyzerám skvelo,“ Draco znudene pozrel na okno a nevenoval otcovej poznámke pozornosť.
„Tak som to nemyslel. Vyzeráš... strhane. Mal by si sa menej naháňať.“
„Všetko stíham,“ Draco vedel, že táto veta nie veľmi uspokojila jeho otca, a tak nakoniec ešte dodal, „som v poriadku. Nemusíš sa stále tak... báť.“
Musel však uznať, že sa už cítil aj lepšie. Práce mal stále viac a viac. Blaisov odchod mu tak isto nepridal a nielenže stratil asistenta, ktorý mu uľahčoval prácu, ale aj milenca, ktorému sa zdôveroval. Keby to všetko nestačilo tak nastali aj stresy doma, keď sa vrátil z práce spôsobené Eddie, ktorá posledné dni ako keby vyžadovala v posteli viac ako vládal, čo mu na jeho egu vôbec nepridávalo.
Nikdy nemal problémy so sexom.
Vždy to chcel.
Na každom mieste, v každej polohe, po prebudení, pred spánkom, pred jedlom, po jedle... Len jednoducho posledné dni nemal na to chuť ako inokedy.
Stresy a myšlienky na prácu mu vytláčali akúkoľvek chuť, no vysvetľovať to Eddie...? Nemalo by to zmysel a vôbec to nemal v pláne.
„Kde je ten tvoj,“ Draco horko prehltol, „milenec?“
„Harry?“ Lucius zazrel nahnevane na syna.
„Máš už aj iných, o ktorých si mi ešte nepovedal?“
„Nebuď drzý!“
„To je dobré,“ zasmial sa Draco, „ja som drzý. Nie si to náhodou ty ten, ktorý je tu v druhej puberte?“ Rýchlo vstal od stola. Odvtedy čo sa im Potter nasťahoval do domu sa s otcom málokedy dokázal normálne porozprávať.
„Keby ťa počula matka takto hovoriť.“ Lucius pokrútil hlavou nad synovým impulzívnym chovaním.
„Mňa keby počula?? Skôr teba videla! Ešte že je mŕtva a nevie čo tu robíš!“ Draco sa neudržal a udrel päsťou do stola. „Ja som rád, že si sa vrátil späť do normálneho života, ale tiež dúfam, že Potter z neho zmizne čo najskôr.“
„Je mi ľúto, Draco, pokiaľ Harryho pokladáš za dajaké moje starecké potešenie a návrat do mladosti. Mal by si si zvykať, že je tu s nami.“ Lucius ignoroval syna a ďalej si čítal noviny.
„Idem ho radšej zavolať,“ Draco rýchlo odišiel z jedálne a zanechal svojho otca zadumane sledovať články v novinách.
Vybehol na poschodie a počas cesty do hosťovskej izby nahnevane udieral po mohutnom drevenom zábradlí. Rýchlo smeroval do spálne, ktorú teraz už pár týždňov obýval jeho bývalý spolužiak, ktorého nemohol ani vystáť a momentálne aj otcova milenka v jednej osobe.
Zaklopal, ale nečakal na odozvu a hneď vošiel dnu.
Izba bola v stave v akom čakal.
Ako som mohol predpokladať. Prečo by sa Potter vôbec uráčil vstať načas?
Zatiahnuté ťažké zelené závesy zabraňovali sebemenšiemu preniknutiu svetla.
Draco sa porozhliadol po spálni. Pár tričiek bolo prehodených cez kreslo, otvorené listy ležali na stole spolu s knižkou, ktorá ale viditeľne Pottera neupútala a ostala otvorená na druhej stránke už pár dní.
Prešiel k zatiahnutej posteli a odkašlal si. „Ehm, Potter, mal si už pred hodinou vstať. Tak zdvihni ten svoj vyvolený zadok a padaj dole!“ Odhrnul zelený záves podobný tomu pri okne.
Bolo mu jasné, že aspoň jeden z nich dvoch má dobrý sexuálny život a pokiaľ išlo o Pottera nestrávil noc prehadzovaním sa na posteli. Skôr keď iba tak prehadzovaním sa s jeho otcom na posteli.
Harry aj napriek budeniu spal spokojne ďalej.
Draco sa musel na pár sekúnd zastaviť a ostal pozerať. Nikdy nemal príležitosť vidieť Potterovu tvár bez naštvaného, urazeného alebo znudeného pohľadu. Zaskočil ho výraz, aký mal počas spánku.
Jednou rukou objímal vankúš a druhú mal skrčenú pod hlavou. Vlasy rozhádzané všade okolo a uvolnený výraz, ktorý Draco nikdy nevidel. Snehovo-bielu prikrývku mal skopanú až k nohám. Hruď mal nahú a Draco mohol sledovať, ako pomaly, pravidelne a spokojne dýcha.
Vyzeral nevinne... pre Draca až nepochopiteľné, že tento muž môže naháňa vrahov. Vôbec mu nedochádzalo, že sa pozerá na toho istého chalana, ktorého poznal ako chrabromilskú hlavnú hviezdu.
V podbrušku zacítil zvláštne zašteklenie a pocit sa posúval po celom tele.
Pokoj, Draco. Nie je to Blaise... je to Potter.
Obyčajný, hnusný, otravný Potter.
Tak pokoj.
„Potter, do práce. Potter!!“ Draco sa snažil odtrhnúť oči od vypracovaného tela. Pocit, ktorý mu prebiehal po tele ho znepokojoval.
Harry sa zamrvil a pomaly otvoril oči. Keď uvidel nad sebou stáť Draca rýchlo začať žmurkať, aby sa čo najskôr prebral.
„Meškáš. Tak si pohni,“ Draco si odkašlal, aby sa zbavil pocitu, že k Potterovi prehovoril ako k Eddie počas milovania. Posledný krát sa pozrel na vypracovanú hladkú hruď a úzky pás chĺpkov, ktoré sa končili dakde pod prikrývkou.
„Daj mi desať minút,“ rozospatý Harry sa natiahol v posteli a chcel sa znovu zakutrať pod perinu.
Draco nahnevane zobral koniec prikrývky a stiahol ho celou silou na zem.
„Malfoy!! Blázniš?!“ Harry sa okamžite snažil dať prikrývku späť na seba, ale neskoro.
Draco ostal stáť ako oparený.
Prestaň tam stále čumieť a pozri, pri Slizolinovi, aspoň niekde inde!
Nevedel, že Potter spáva nahý a už vôbec netušil, aké prednosti, ak to tak mohol nazvať, schováva pod oblečením.
„Poď... tam... dole potom... dole,“ Draco sa rýchlo otočil a dúfal, že nie je v tvári celý červený.
Zabuchol rýchlo dvere od Harryho izby a stisol pevne viečka ako keby mu to malo pomôcť vymazať to čo práve videl. Stále však mal pred očami nahé, vypracované mužské telo ležiace v bielych prikrývkach.
Dýchaj, Draco, a tvár sa prirodzene. Videl si kopu nahých chlapov.
Všetci to tam majú rovnaké.
Potter nie je ničím výnimočný.
Možno pár centimetrami navyše. Och, Malfoy!
„Draco? Miláčik?“ sladký ženský hlások sa niesol po poschodí.
Draco sa mykol a rýchlo odišiel spred Harryho dverí smerom ku svojej spálni s pocitom, že musel mať tupý výraz podobný tomu, aký máva jeho otec, keď sa díva na Pottera.
„Volala si ma?“ vošiel do svojej vlastnej spálne, v ktorej ho čakala na kraji postele chudá, vysoká blondínka a usmiato hľadela pred seba. „Idem preč za pár minút.“ Draco nervózne prešliapol a snažil sa sústrediť na ženu pred sebou.
„Ja som sa chcela dohodnúť s tebou na dnešnom večeri. Mohli by sme ísť na večeru. Dlho sme nikde spolu neboli... alebo do divadla.“ Eddie prešla ku svojmu priateľovi a upravila si blúzku, ktorú mala na sebe. „Viem, že toho máš veľa, ale také odreagovanie ti urobí len dobre,“ pobozkala zľahka Draca na pery.
„Drahý? Zlatko, počúvaš ma vôbec??“ Eddie prižmúrila oči na svojho priateľa, ktorý nebol očividne vo svojej koži. Pohladila ho jemne po ruke a následne aj po líci.
„Hm?“ Draco opäť silno privrel viečka a snažil sa vrátiť myšlienkami k Eddie a spomenúť si čo mu teraz vlastne hovorila. „Jasné, zlato. Ako povieš.“
„Čo som ti teraz povedala??“ Eddie nahnevane našpúlila pery a dala ruky v bok. „Čo sa to s tebou vôbec posledné dni deje? Stojíš pri mne, počúvaš ma, ale nedokážeš vnímať, keď ti hovorím jednu vetu. Draco, deje sa niečo?“
Iba to, že som videl svojho bývalého školského rivala úplne nahého a mám z toho asi doživotný šok.
Draco sa snažil zdržať vo svojom tele dva protichodné pocity, ktoré v ňom priam vreli.
Jeden, ktorý by Eddie najradšej poslal kade ľahšie za to jej večné podozrievanie, vypytovanie a kontrolovanie. Druhý, nový pocit však bol ešte horší a hlavne nebezpečnejší... pocit, ktorý mu prechádzal do každej bunky jeho tela už pár minút. Nedalo sa mu s tým bojovať.
Bezmyšlienkovito si jednou rukou pritiahol Eddie bližšie a druhú jej vsunul ihneď pod sukňu.
„Draco?“ Eddie nestihla zareagovať a už si s ňou líhal na posteľ. Rozopol gombíky na blúzke a aj zapínanie podprsenky behom pár sekúnd. Bozkával a sal pokožku na jej hrudi. Ruku vsunul medzi jej nohy na čo sa Eddie natiahla od vzrušenie na posteli a hlasno zavzdychala.
Roztrasenou rukou odopla Dracov opasok a následne aj zips. Stiahla mu tesné, spodné prádlo a za okamih cítila, ako sa v nej Draco pohybuje. Zarývala nechty striedavo raz do plachty a raz do mužského chrbta.
Otvorila oči a všimla si Dracov výraz. Zavreté oči, pootvorené ústa, spotené čelo... jemne stonal do jej ucha.
Cítila úľavu počas rýchlych prírazov, ktoré jej spôsobovali telesnú a taktiež psychickú rozkoš... niekoľko dní bol Draco zvláštny, zamyslený. Ak bol teda vôbec doma, aby si to mohla všimnúť... o ich sexuálnom živote nehovoriac.
Draco sa prisal perami na jej labutí krk a Eddie sa opäť zaryla svojimi pestovanými nechtami do matraca ich postele. Vedela, že sa snaží ako sa dá, aby uspokojil skôr ju než seba, no aj ona už bola tesne pred slastným pocitom uspokojenia.
„Hej, Mal... och,“ Harry nedopovedal a ostal stáť roztržito vo dverách.
Draco sa bleskovo otočil k dverám a keď tam zbadal stáť už oblečeného Harryho rýchlo sa vysunul a zapol si zips. Eddie si prehodila cez seba prikrývku a ľahla si späť.
„Budem dole,“ Harry sa rýchlo vytratil a zavrel dvere. Obidvaja v posteli počuli, ako hlasno, obdivne ešte za dverami zapískal a zišiel dole schodiskom.
„Zrovna teraz,“ zamumlala si nespokojná Eddie. „Zlatko, čo sa deje?“ dodala, keď si všimla, že Draco sa bez slova oblieka.
„Čo by malo?!“ nevrlo odsekol. „Prerušil nás. Snáď po tomto nechceš pokračovať?“
Prekliaty, Potter.
Nie len to, že ma vzruší pohľad na jeho telo, ešte mi nedopraje ani dokončiť to čo som po dlhej dobe potreboval.
„Každý deň pracuješ do desiatej, po nociach stále niekam beháš a ráno ma zvalíš do postele na rýchlovku. Čo sa stalo? Čo ťa tak nabudilo?“
Vzruší pohľad na jeho telo..?
„Rozprávaš ako keby sa mi nepostavil dva roky. Nikdy som nemal problém.“
Draco... to si si naozaj nemyslel, či áno?
Naozaj sa ti nepostavil preto, že si videl to čo si videl...?
To by bolo smiešne. Fajn, Potter celkom ujde ako chlap. Má dobrú postavu a je slušne obdarený... ach, všetci čarodejníci stojte pri mne asi už šaliem.
„Netvrdím, že si mal problém, drahý, ale toto bolo také... rýchle, impulzívne, vzrušujúce. Ako keď sme začínali spolu,“ Eddie obmotala ruky okolo Dracovho krku, „mali by sme to dnes večer dokončiť.“
Taktiež ten bozk pred pár dňami. Ten pocit, aký som pri ňom mal.
To keby otec vedel tak už by som nemusel riešiť prítomnosť Pottera vo svojom dome. Ale ostáva otázkou kto z nás dvoch by tu vlastne ostal.
Možno mi niečo nasypal do jedla.
Možno to nasypal aj otcovi... dačo na poblúznenie zmyslov.
Áno, to bude ono!
„Neviem kedy prídem,“ Draco si dopol košeľu a nebol si istý, ako dnešný deň zvládne. Stačilo by mu pol minúty a mal by po probléme. Takto môže očakávať celý deň nepríjemné napätie.
Zvažoval v duchu možnosti typu – dokončiť začatú robotu alebo nedokončiť.
Rýchlo zbehol po schodisku dole, kde ho už čakal oblečený Harry, ktorý sa na Dracove zdesenie usmieval.
„Nechcel som vás vyrušiť. Nič som, ale aj tak nevidel,“ Harry si upravil košeľu a obzrel si Draca.
„Nevracaj sa k tomu, Potter,“ Draco si pevnejšie uviazal kravatu a pozrel sa do zrkadla. „Čo sa tak zubíš?“
„Som nevedel, že si taký vášnivý, Malfoy. Vždy som si myslel, že si konzervatívny ešte aj v posteli.“ Harry sa počas Dracovho upravovania pozeral z okna na majetky Malfoyovcov. V diaľke bolo vidieť vysokého, staršieho muža, ako smeruje do stajní. Harry sledoval Luciusovu elegantnú chôdzu až sa mu tajil dych.
„Je to môj otec. Nemusíš na neho slintať ešte aj predo mnou,“ zavrčal blondín a zapol si okolo zápästia hodinky.
„Nerozumieš tomu, Malfoy,“ Harry si oblizol pery, keď zafúkal vietor a Luciusovi sa okolo tváre rozfúkali dlhé svetlé pramene.
„Čomu akože?? Že ty si teplý a môj otec trpí momentálne zvláštnym druhom pomätenia?“
„Nerozumieš tomu, že mám tvojho otca rád,“ Harry sa odpútal od okna a venoval pozornosť mladému Malfoyovi.
„Potter, daj mi s tým pokoj. Stačí, že to počúvam od jedného z vás.“
„Čo počúvaš?“
„Od otca jeho večné starecké reči o tebe.“
„Čo... čo hovorí? Sťažuje sa na mňa?“
„Nie,“ Draco zvažoval či má klamať alebo nie. Keď však videl, ako na ňom visí Potterov šteňací pohľad nedokázal to.
„Je z teba viac menej,“ Draco prehltol sliny a potlačil zlosť, ktorá v ňom vrela vždy, keď si uvedomil, kto mu momentálne robí macochu, „viac menej nadšený.“
Radšej zmením tému inak sa povraciam. Zvlášť keď vidím Potterov blažený úsmev.
Spomenul si prečo vlastne táto celá raňajšia, nepríjemná situácia vznikla.
„Potter?“
„Áno?“ Harry stále nedokázal skryť nadšený úsmev.
„Prečo vlastne spíš nahý?“
„Máte tu všade strašné teplo a lepšie sa mi tak spí.“ Harry mykol ľahostajne plecami. „Keby som vedel, že ťa to bude znepokojovať, tak ti to poviem skôr než si zodvihol tú prikrývku.“
„Čo to trepeš! Prečo by ma to znepokojovalo, Potter. Ja nie som dajaká tvoja ujačaná fanynka, že z pohľadu na tvojho... ehm... tvojho,“ Draco sa zasekol.
Zdá sa mi to alebo mi naozaj horia líca?
„Na môjho čo?“ užíval si Harry Dracovo červenanie.
Ty kokceš?? Prečo, pri Merlinovi, kokceš, Malfoy! ?
„Veď ty vieš čo. Mne to nerobí problém pozerať na chlapské... prirodzenie,“ Draco niečo zabručal, aby už išli, keď sa Harry skŕčal v návale smiechu na ich drahý ručne tkaný koberec.
Ty si to vážne povedal? Ach, Draco, čo to splietaš?
Potrebuješ sa Pottera zbaviť!
Čím skôr, tým lepšie.
Jeho prítomnosť má nepríjemný vedľajší účinok na tvoj mozog.
Draco po niekoľký krát za toto ráno musel prižmúril oči, ako keby pocítil nepríjemnú bolesť a dúfal, že sa čo najskôr prepadne pod zem.
Komentáře
Přehled komentářů
:D tvoj priatel bude asi veselá kopa :)
...
(darken, 3. 8. 2010 18:18)'Na každom mieste, v každej polohe, po prebudení, pred spánkom, pred jedlom, po jedle...' - tohle mě hrozně rozesmálo, připomnělo mi to jednu 'řeč' mého přítele... xD
Ďakujem :)
(Clemenza, 1. 8. 2010 23:06)Vypadal dost dobře.. myslím, že predčil aj Blaisa, na ktorého kvality bol Draco zvyknutý :D Ďakujem za komentár :-*
...
(Alexis, 1. 8. 2010 21:17)Merci!! Je to úžasné a já jsem hrozně ráda, že jsem se konečně dočkala!!! ;)Harry musel vypadat dost dobře, že to Draca odrovnalo... :D Hned jdu číst další... ;)
Ďakujem :))
(Clemenza, 1. 8. 2010 21:00)Ďakujem, Janka. Kapitola pribudla dnes... tak snáď sa bude páčiť :)
Skvělý :o)
(Janka, 1. 8. 2010 16:12)Tahle povídka je vážně dobrá. Doufám, že kapitolka přibude brzo, protože se nemůžu dočkat pokračování :o)
Galadriel
(Clemenza, 31. 7. 2010 14:50)
Draco je roztomily a este bude taky chvilku... ale je to typ chlapa, ktory ked dosiahne co chcel straca o danu vec zaujem. Potom sa vrati do svojich starych kolaji a asi pride nacas o svoju roztomilost.
Dakujem za komentar:-) Dalsia kapitola by mala byt za par dni.
:-D
(Galadriel, 31. 7. 2010 12:43)Huráá. Draco je tak, nikdy bych nevěřila, že zrovna u něj použiju tohle slovo, roztomilý. Dokonale popsaný Lucius v zahradách Malfoy Manor, kdybych byla chlap, přísáhám, že se mi nejspíš postaví. Těším se na další kapitolu. Cítím ve vzduchu, že to začíná pěkně houstnout :-D
darken
(Clemenza, 12. 8. 2010 12:01)