14. Kapitola
Draco akonáhle vošiel na pozemok Malfoy Manor pocítil zvláštne známy, mrazivý pocit. V ranných hodinách bola ešte nad sídlom vznášajúca sa para a západné krídlo nebolo kvôli hmle skoro vôbec vidieť. Chlad nesálal len z pravého anglického, hmlistého počasia, ktoré Draca akurát zastihlo, ale aj z ich samotného domu.
Mladý čarodejník pomaly vykročil po štrkovom chodníku smerom k rodinnej rezidencií. Nasal nosom vzduch a pocítil ostrý pocit v pľúcach.
Bol už zvyknutý na oveľa teplejšiu klímu v Amerike. Aj trávnik ako keby spolu s počasím a teplotou nevítali svojho mladého pána doma a dohodli sa na rose a hmle.
Zanadával, keď po piatich minútach chôdze zistil, že jeho nové, kožené topánky sú už mokré od kvapiek rosy a bahna.
Pritiahol si hodvábny šál viac ku krku a v tichu počúval, ako našľapoval po kamienkoch.
Mal chuť ostať tam kde bol.
Zábava, voľnosť, bezstarostnosť...
Amerika...
Zem neobmedzených možností...
Keby nebolo povinností v práci a keby nemal potrebu prítomnosti vo firme... nevracal by sa asi vôbec.
Vietor zafúkal a fučanie stromov prerušilo aj šuchot štrku.
Draco sklonil hlavu a privrel oči pred vetrom. Zmrznuté ruky si strčil do vreciek kabáta a stískal ich v päsť.
Pozrel na vzdialenosť medzi ním a v hmle skrytom sídle a pridal do kroku.
Akurát pri jednom silnom náraze vetra do stromov si spomenul, ako pozorovával spolu s rodičmi výkyvy počasie z okna... Vtedy však sedeli pekne pri krbe spolu... Ešte všetci...
Zahnal spomienky na mamu, a keď zistil, že už sa priblížil k mramorovému schodisku, smerujúcemu ku dverám, rýchlo ho vybehol. Ťažké, dubové dvere boli už pootvorené pričom Draco zbadal cez uslzené a podráždené oči, ako v nich stojí ich domáci škriatok a s umelým úsmevom ho víta spať doma.
* * *
Harry sa akurát prevracal vo svojej posteli a rozmýšľal, ako situáciu s Luciusom vyriešiť, keď započul podozrivo šťastný výkrik Dracovej priateľky.
Auror ignoroval jej výkriky a snažil sa skôr sústrediť na veci oveľa dôležitejšie. On verzus Lucius.
Stále sa mu vracali spomienky na sex s Malfoyom. Na to ako to bolo naprosto úžasné a naplňujúce...
Priložil si vankúš na hlavu a horúčkovito si opäť spomínal na včerajšiu udalosť.
Nechcel to? Chcel to? A keď chcel páčilo sa mu to? A keď áno, prečo sa chová, že nie?
Vankúš odhodil na koniec izby a snažil sa nespomenúť na Luciusov víťazný výraz, keď odchádzal zo stajne. A už vôbec si nechcel zmyslieť na to, čo bolo pred tým pohľadom... tie minúty, čo strávili spolu na zemi.
Chcel to... ale chcel iba to!
Harry jasne zhodnotil svoju beznádejnú situáciu.
Vnútorné JA povedalo, že Malfoy ostane Malfoyom a tí sa inak chovať ani nemôžu.
Potter si pomyslel, že ten arogantný pohľad by on musel cvičiť mesiace a aj tak by sa k nemu nedopracoval. Zatiaľ, čo Lucius sa tak dokáže tváriť hneď po tom, čo sa nahý ledva stavia na nohy po tom čo ho Harry v skutku naozaj profesionálne vyfajčil.
Akonáhle znovu započul, ako Dracova priateľka výska a pišťí, hodil si druhý vankúš na hlavu. Snažil sa tak, aby sa k nemu nedostali žiadne zvuky zdola. Keď započul Luciusov hlas vankúš ešte viac pritlačil na tvár.
Keď sa však aj majiteľ domu začal hlasno smiať to už Harry nevydržal a postavil sa z postele. Pár krokov mu stačilo na to, aby chytil kľučku a vyšiel na schodisko. Tu sa už dali rozoznať aj slová rozhovoru.
„Jé, pozri Lucius! Lucius! Pozri, čo som dostala!“ Eddie výskala ešte viac ako predtým.
Harry zišiel pár krokov a uvidel už aj postavu Dracovej potencionálnej manželky, ako si niečo obzerá na zápästí a krúti tým proti svetlu.
Lucius započul zavŕzganie schodov a otočil sa za zvukom. Harry sa snažil zachovať vážnu tvár a stále si pri tom vraviac, že za pár dní sa predsa nedá zamilovať. Lucius si Harryho obzrel, ale nedal najavo žiadnu emóciu. Chladne sa otočil mladíkovi chrbtom.
„Draco!“
Harry cítil, ako mu spadol kameň do žalúdka a zalial ho studený pot.
„Draco, toto si nemusel. Láska moja... Muselo to byť drahé...“ Eddie stále obracala náramok na svojej úzkej rúčke a jej veta o cene darčeka bola vyslovená s úplnou ľahostajnosťou.
Zvlášť keď videla na krabičke nápis najdrahšieho klenotníctva v Spojených štátoch, čo ju predsa len usvedčilo v tom, že jej drahý na ňu počas radovánok myslel a utrácal na darčeky.
Potter rozmýšľal či má utiecť do izby a nechať tak zdvorilostné znovu zoznámenie s mladým Malfoyom na neskôr alebo si odbiť nepríjemnú vec hneď z rána.
Ostal však stál. Ani krok vpred ani vzad...
Lucius si všimol, že Harry nevyvíja žiadnu aktivitu a potichu zakašlal.
Harry prestal po pár sekundách sledovať mladého blondína, ktorý si skladal hodinky, prstene z ruky a nič a nikoho si nevšímal.
Zložil aj posledný prsteň a odopol čierny kabát. Košeľa pod tým bola mierne pokrčená, nohavice čiernej farby obkreslili Dracovu štíhlu postavu a zdôraznili prednosti. Svetlé vlasy, ktoré končili kúsok nad krkom, boli mierne vlhké od daždivého počasia a lepili sa Dracovi na spánky.
Lucius ešte raz mierne zakašľal a na to sa už Harry prebral z tranzu. Draco tiež vedel, že otec chce niečo povedať tak zodvihol hlavu. Všimol si, že v dome je o jednu osobu viac ako plánoval.
Prebehla ani nie sekunda počas ktorej Dracov pohľad vyhľadal Pottera. Obzrel si ho a o sekundu na to sa z jeho unaveného výrazu stal chladný a nekompromisný.
Potichu sa otočil na otca, ktorý čakal, že Draco spustí krik, ako keď bol ešte dieťa a niečo od rodičov chcel. Prípadne nechcel...
Namiesto toho bolo ticho. V Dracových očiach sa však zmietalo všetko možné, čo by nikto nevedel prečítať.
„Otec?“
„Potter nám pomáha.“ Lucius automaticky začal rapkať dajaké upokojujúce reči. „Je tu...“
Pán domu pozrel na Harryho a spolu s Dracom si ho obzerali.
„Je tu kvôli našej ochrane.“
Draco si zhrnul prstene do dlane a mlčky vyšiel z miestnosti, pričom za ním odišiel domáci škriatok, ktorý za ním ťahal obrovský kufor.
Lucius zvesil hlavu medzi ramená.
Typická Dracova reakcia, keď problém odmietal riešiť. Odmietal o probléme diskutovať a o jeho názore ho nikto nepresvedčil, pretože on mal vždy pravdu. Tak ako to bolo v prípade úmrtia jeho matky, po ktorom všetci Draca len obdivovali, aký je silný a nevydá ani jednu slzu, tak aj teraz kedy by za iných okolností mal kričať a rozčuľovať sa, že Potter vôbec prekročil ich prah.
Vedel, že to teraz nemôže takto nechať. Reakcie jeho syna v zmysle mlčanlivého trucovania už nezaberú. Zvlášť preto, lebo vedel, že tak ako si nemôže pohnevať vzťah s vlastnou krvou, tak sa nemôže zbaviť niekoho, kto na neho začal priam elektrizujúco pôsobiť a s ktorým má väčšie plány ako by si ešte pred mesiacom v živote pripustil.
Komentáře
Přehled komentářů
:D No já protentokrát budu velmi milostivá :PP
Jasně, že chyběla, určitě psovi, pokud nějakého máte :DDDPP
Já nejsem strašpytel :)
Re:mlask
(Clemenza, 16. 3. 2009 19:17)
Veľmi som ti vďačná, že ma ešte ušetríš:D A aj tak by som doma možno niekomu chýbala:)
Jo a ďakujem za mail. Mám na teba jednú takú čitateľskú otázku. To aby si sa neľakala prečo som si ho vypýtala:)
mlask
(Blanch, 16. 3. 2009 17:31)
To je pravda, své chuťové buňky si nechám v pozadí, dokud kapitolovku nedopíšeš :D ALe ne, raději ne, než dopíšeš všechny, ale zase by tě byla škoda, určitě vymyslíš pak další a další :), tak já tě ušetřím :))
Můžu tě zlíbat místo toho? :))
Omlouvám se za své přehlédnutí, kdy bude další díl...:) Velice mě to potěšilo...hned se na něj vrhnu :)
b.blanch@seznam.cz
RE:ach ach
(Clemenza, 16. 3. 2009 11:51)
Blanch: Tak neviem síce ako si dej predstavuješ ty ososbne ďalej, ale snáď to dajako bude aj tebe po chuti:) Och! Zožrať samou láskou?:D A kto by napísal pokračovanie:D No a otázka o pokračovaní je už zodpovedaná, lebo som dnes vložila novú kapitolu.
Ďakujem za ohlas:) (Inak môžem ťa poprosiť o mail? Chcem sa niečo opýtať. Keď nechceš napísať, tak napíš na môj mail clemenz@email.cz
ach ach
(Blanch, 16. 3. 2009 3:41)
:DD Och..mám orgasmus :))) Úžasná kapitola, fakt úžasná :) Lucius je přímo k sežrán..no a co si budeme povídat, Draco taky :))
Jsem strašně zvědavá, jak se situace v domě bdue dál vyvíjet a jestli uděláš to, co si myslím...pokud ano, asi tě sežeru smaou láskou :))
Máš tak nějak přibližnou představu, kdy bude další díl? Asi se uhryžu zvědavostí :D
Bylo to skvělé. Píšeš to tak nenuceným poutavým stylem, krása.
Hello
(Clemenza, 15. 3. 2009 23:49)
Akurát dopisuje ďalšiu tak zajtra doobeda vložím aj tú:)
rroonnyy: Ďakujem:) Viem.. čakanie. Strašné je to so mnou... ale ja sa váážne snažím:)
Lexie:Jo, jo... to už bude telepatie:))) Dakujem za komentár:-*
BTW: Kto by ho nemiloval?:D
mńam ;)
(Alexis, 15. 3. 2009 21:14)Zrovna jsem Tě chtěla začít prosit, abys něco přidala, ale nestihla jsem to, byla jse rychlejší. :)A jinak... Draco je nejlepší!!! Milujeme Draca!!! Draco na Hrad! :D :D
úža
(rroonnyy, 15. 3. 2009 13:49)páni, to je skvělé. Už jsem pomalu ztrácela naději, že něco k této skvělé povídce přibyde. Ale čekání se vyplatilo. Pěkné.
:DD
(Blanch, 16. 3. 2009 21:40)