5. štádium - Zmierenie
5. štádium – Zmierenie
Krádeže a hrdelné zločiny je nutné páchať vo veľkom, potom dostanú nevinné a dokonca úctyhodné meno.
Francois de la Rochefoucauld
V klube
Draco sa snažil prebojovať cez davy ľudí na parkete. Skupinky gayov pri bare si Draca žiadostivo obzerali, žmurkali na neho a niektorí veselo zdravili mávaním rúk. Robbie stisol Draca silnejšie za končeky prstov, keď jeden černoch poslal jeho priateľovi vzdušný bozk a následne si oblizol pery.
„Ty ich poznáš?“ Robbie sa snažil udržať Dracove tempo, keď sa prebojovávali cez preplnený Kings.
„Niektorých,“ Draco prešiel krížom cez parket a zbadal v diaľke kývajúcu Hermionu.
„Zdravili ťa menom,“ Robbie si neodpustil štipľavé poznámky a bol si istý, že Dracovi ešte pripomenie jedného svalnatého kulturistu, ktorý Draca pleskol po zadku akonáhle vošli do podniku.
„Tak chodievam sem už pár rokov... tu sa všetci navzájom poznajú.“ Draco sa zastavil pred dvomi červenými sedačkami, na ktorých sedela Hermiona, Ron a Luna.
„Ahojte,“ Hermiona roztiahla pery do oslnivého úsmevu a pobúchala na gauč, aby si dvojica sedla vedľa nej. „Som rada, že ste predsa len prišli.“
„Skoro sme neprišli,“ Draco nahnevane bokom pozrel na Robbieho, s ktorým musel doslova viesť boj, aby do klubu vôbec dorazili.
Keď už to vyzeralo, že naozaj nepôjdu Draco skúsil overenú metódu – vyzlečenie nohavíc spolu so spodným prádlom a kľaknutie si na všetky štyri. Táto taktika platila dokonale aj na Harryho, ktorý aj po tých najväčších hádkach s Dracom, neodolal možnosti ľahkej koristi a rýchlovky na koberci.
„No a predstavíš nás?“ Hermiona sa usmiala na nervózneho Robbieho. „Ja som Hermiona, toto je môj manžel Ron,“ Hermiona drgla do manžela, aby Robbiemu podal ruku ako ona sama, „a Luna.“ Luna nadšene zatriasla Robbieho dlaňou a pobozkala ho na líca.
„Ehm, teší ma,“ Robbie ostal ešte nervóznejší, keď si prisadli k Lune dvaja gayovia a obidvaja na Draca ostali hypnotizovane pozerať.
„Nečakal som, že ťa tu stretnem, Draco,“ Lee Jordan si neodpustil štipľavý tón. „Ja som myslel, že keď si sa rozišiel so svojou veľkou láskou, tak ťa tu dlhšie neuvidíme.“
„Taká veľká predsa len asi nebola.“ Draco si prelietol prsty s Robbieho a dúfal, že Hermiona zasiahne.
„Harry dnes nepríde?“ Lee sa nahol k Hermione, aby ho lepšie počula cez všetku hudbu a rozhovory v klube.
„Dnes má na ministerstve prácu aj cez noc takže... nie,“ Hermiona sa spokojne usmiala na Draca s Robbiem, ktorým po tejto správe viditeľne odľahlo.
„No, tak to budú veľmi rušné pracovné nadčasy keďže je dnes sviatok a nikde sa nepracuje. Odhadujem to na pracovné vypätie s Maxom Fersenom na Harryho novom ministerskom stole.“ Lee sledoval Dracov záblesk v tvári a spokojne sa usmial, keď videl čo tou vetou u Malfoya dosiahol.
„Odpusti si poznámky, Lee, Draco je s Robbiem. Myslím, že to nie je moc taktné, keď toto tu hovoríš. Okrem toho keď Harry povie, že pracuje tak naozaj pracuje.“ Ron sa zamiešal do debaty pričom si od manželky vyslúžil bozk na líce.
„Ja som náhodou rád, že im to takto dopadlo. Potter má čo chcel a Draco tiež. Harryho tu vidím strčeného skoro každý deň, a keď nie tu je v Chicagu alebo v tom špinavom CDL. Každý má čo chcel. Draco má trvalý vzťah a je šťastný a Potter strká penis skoro do všetkého čo sa dá označiť ako mužský zadok a je pravdepodobne tiež šťastný. Všetci sme spokojní. Kto by si ale pomyslel, že to ten Harry bude všetko stíhať.“ Lee objal svojho priateľa okolo pásu a venoval mu dlhý bozk.
Robbie potiahol Draca za rukáv jemnej fialovej košele a pritisol sa na jeho ucho, do ktorého potichu zašepkal: „Nemôžeme ísť radšej preč?“
„Chcel som si zatancovať,“ Draco nahnevane pozrel na Robbieho, ktorý ako na ihlách sledoval každého, kto sa na jeho priateľa usmial alebo ho len z diaľky pozdravil.
„Neboj sa, Robbie, bude to pokojný večer,“ Luna venovala Robbiemu taktiež úsmev, aby ho podporila ako všetci ostatní.
„No to by som nepovedal,“ Lee mykol hlavou na parket a všetci ostatní sa pozreli tým smerom.
Draco potichu zanadával, keď uvidel svojho bývalého, ako sa poobzeral po klube, a keď uvidel skupinku zamieril k nim.
„Odchádzame,“ Robbie si začal dávať na seba bundu a podal kabát aj Dracovi.
„Počkaj, Robbie, ešte sa neunáhli. Možno, že tu ani neostane.“ Hermiona zakývala Harrymu, ktorý sa cestou pozastavoval, aby pozdravil známych.
„Hajzel jeden...“ Robbie prižmúril oči a sledoval, ako sa Potter s úsmevom na tvári k nim približuje.
„Pozor na pusu, kamoš. Je to môj najlepší priateľ!“ Ron sa zodvihol z pohodlnej sedačky, aby potľapkal Harryho, keď sa k nim priblížil.
„Prečo nie si v práci?“ Hermiona sa tiež zodvihla a pobozkala Harryho na studené líce.
„Skončil som to rýchlejšie ako som čakal.“
Lee vybuchol smiechom do svojho kokteilu, ktorý popíjal a začal sa nezadržateľne smiať.
„Že by bol Max až taký netrpezlivý?“ Lee sa oprel o gauč a štrngol si s Lunou, ktorá si práve objednala nový nealkoholický nápoj.
„Neviem, aký je v posteli Max, Lee, ale odhadujem, že každý vydrží s vyvrcholením dlhšie ako ty.“ Harry si zložil bundu a prehrabol čierne vlasy, ktoré sa mu rozstrapatili. „Napokon... viem svoje od Grega.“
Lee zmätene pozrel na Harryho.
„Čo všetko sa nedozvieš počas noci na záchode v CDL,“ Harry sa usmial, keď videl, že zaťal do živého. Lee naštvane pozrel na zem, keď konečne zistil, za koho ho vtedajší milenec vymenil a prečo sa mu Greg už pár dní neozval .
Lee si odpil poriadny dúšok z kokteilu a radšej objal najnovšieho milenca akoby pokračoval v debate s Harrym.
Draco sa snažil tváriť neutrálne a nepočuť pripomienky na Harryho sexuálny život.
„Ahoj,“ Harry mykol hlavou smerom na sediaceho Draca, ktorý zvieral kŕčovito Robbieho ruku.
„Ahoj,“ zabručal Draco na pozdrav a snažil sa pozerať na parket a nie na svojho bývalého.
Harry si sadol na gauč oproti Hermione, Ronovi a Dracovi s Robbiem. Luna, dala taktiež Harrymu pusu na líce, keď si k nej prisadol.
Draco sa snažil pokojne dýchať, aby nikto nespozoroval, že Harryho prítomnosť ho rozrušila. Cítil stále Robbieho väčší tlak prstov na tie jeho a bolo mu jasné, že mu nie je príjemné sedieť oproti niekomu s kým býval a spával tri roky.
„Nemal si tu byť...“ Draco vypustil prvú vetu čo ho napadla, keď už necelú minútu trojuholník Robbie – Harry – Draco na seba napäto pozerali.
„Znervózňuje ťa moja prítomnosť?“ Harry sa pousmial nad Dracovou vetou a nervóznym správaním.
„Vôbec,“ Draco si zanadával, že pravdepodobne z neho nervozita priam srší.
Nemohol si pomôcť. Harry vyzeral naozaj dobre. Neveril by, že rifle a čierny priliehavý pulóver môže niekomu tak pristať a robiť ho sexi ako práve Harryho. Zvlášť keď si uvedomil, že priliehavý je slabé slovo, pokiaľ sa mal hodnotiť Harryho top, ktorý doslova obkresľoval každú krivku jeho tela.
„Chcel som vidieť, ako sa ti darí.“ Harry pozrel na Robbieho, ktorý sedel ešte stále pokojne v sedačke.
„Fajn,“ Draco si odpil z Hermioninho pohára pričom sa Harryho úsmev ešte znásobil. „Je mi... fajn.“
„Ja si idem objednať. Ideš so mnou?“ Draco chytil Robbieho za ruku a spoločne sa postavili z koženej sedačky.
„Nemohol by tu Robbie ostať? Chcel by som sa s ním porozprávať.“ Harry venoval zmetenému Santeremu milý úsmev.
„Kašli na to, kamoš.“ Ron nenápadne zašepkal Harryho smerom a podal pred neho radšej svoj pohár s ďatelinovým pivom dúfajúc, že jeho kamarát neprišiel do klubu vyvolať problémy.
Draco prešiel krížom cez parket k baru. Harryho oči sa zastavili na Dracovom zadku v priliehavých čiernych nohaviciach, ktoré boli ako keby dokonale prispôsobené na jeho postavu.
„Čo si chcel?“ Robbie zaťal ruky v päsť, keď videl, ako Potter dychtivo sledoval Dracove telo. „Ponúkneš mi za Draca zase peniaze alebo si vymyslel niečo lepšie a originálnejšie?“
Hermiona zodvihla zmetene hlavu a pozrela na svojho kamaráta, ktorý len naznačil, že neskôr vysvetlí.
„Ste spolu spokojní? Ešte stále ti nevadí, že je čarodejník?“ Harry sa natiahol na sedačke a neustále sledoval svojho bývalého milenca, ktorého začali obletovať gayovia z podniku.
Všimol si, že Draco má v klube úspech ako zvyčajne. Priťahoval pozornosť mužov všade kam prišiel. Teraz bolo vidieť, že čierne nohavice a fialová košeľa prilákali viac pozornosti ako inokedy.
„Hej, sme a boli by sme spokojnejší keby si sa stále medzi nás nemiešal!“
Harry stuhol v pohybe, keď sa vedľa Draca postavil svalnatý chlap s prsiami podobne veľkými ako mala Hermiona a s bicepsmi tak obrovskými, že mal Harry pocit, že sa tomu chlapíkovi roztrhá tričko, keď zatne sval.
Poznal Dracov vkus na mužov a vedel, aké porno ho vzrušovalo. Po väčšine to boli práve takéto kulturistické typy, ktoré mali slabosť na Draca a on na nich... z čisto sexuálneho hľadiska. Harry si bol istý, že žiť by s nimi nežil, ale pretiahnuť by sa od nich ochotne nechal.
Robbie sa otočil na miesto kam Harry pozerá a zbadal, ako Draco veselo flirtuje s masou svalov.
Obidvaja naraz vstali a približovali sa k baru pričom začal neznámy muž Draca hladil po zadku a objímať ho okolo pásu.
Draco sa oddialil, ale chlap bol silnejší a ešte tesnejšie sa rozkrokom dotýkal blondínovho zadku.
Obidvaja mladíci počuli aj cez hudbu Dracove námietky. Muž však ako keby nepočúval a namiesto toho vsunul obrovskú dlaň pod Dracovu košeľu na holú hruď. Malfoy sa snažil vzoprieť, ale muž bol trikrát väčší ako on sám.
„Nechaj ho!!“ Robbie drgol do muža, ktorý sa ani nezapotácal. Nahnevane sa otočil na Robbieho a drgol do neho naspäť pričom Santere urobil dva kroky dozadu a snažil sa ostať stáť na nohách.
„Je tu so mnou! Počuješ!!“ Robbie opäť drgol silného kulturistu, ktorý sa iba pousmial a oboma rukami odtisol Dracovho priateľa, ktorý spadol s buchotom na zem.
Muž Draca neprestával hladiť už aj na intímnejších miestach, pričom Malfoyove vzpieranie neviedlo nikam.
„Hej, kamoš! Ešte raz sa ho dotkneš... !“ Harry nedokázal udržať svoju žiarlivosť už viac pod kontrolu a akonáhle sa muž otočil k nemu, tak sa z celej sily zahnal a udrel ho do tváre.
Muž Harryho drgol, a ten preletel cez malý stolík, pri ktorom sedela skupinka starších gayov. Po zarinčaní skla, ktoré Harry sám na sebe rozbil sa dvojici dostalo pozornosti od celého klubu.
„Dáš mu pokoj, hajzel!!!“ Harry sa pomaly podvíhal zo zeme a všimol si, že krváca na brade a ľavej ruke.
„Staraj sa o sebe, krpec!“ Muž sa otočil k Dracovi, zobral ho za ruku a snažil sa s ním odísť z klubu.
„Povedal som, že mu máš dať pokoj...!“ Harry zobral všetku odvahu, ktorú našiel a dúfal, že ak to prežije, tak mu je Draco dlžný minimálne kávu.
Svalovec sa zahnal na Harryho, ale ten bol rýchlejší a uhol sa, aby mohol muža udrieť päsťou do boku. Počul ako druhý muž zajačal od bolesti a udrel ešte silnejšie. Svalovec sa spamätal a doslova odhodil Harryho o dva metre ďalej. Minister mágie počul Dracov nešťastný výkrik.
Hlasy v klube sa tiež zvyšovali.
„No tak, chlapi!! To by stačilo!!“ ozval sa vysoký blondín za pultom, ktorému bar patril.
Harry si utrel pravé líce, ktoré už mal taktiež krvavé a pozrel sa na svojho dnešného soka, ktorý stál pri Dracovi pripravený zaútočiť.
„Poďme,“ zavelil Dracovi svalnatý muž už po druhýkrát, pričom Harry sa opäť neudržal a priblížil sa k chlapíkovi.
O pol hodinu neskôr...
Harry si priložil na tvár opäť studený obklad, ktorý mu Hermiona neustále studila novým a novým kúzlom.
„Keby si nebol dobitý ako pes, tak by som ti povedala, že si idiot.“ Hermiona zakrútila hlavou, keď sledovala svojho kamaráta v sedačke pred sebou. Pozrela na Denisa – vlastníka Kingsu, ktorý nahnevane upratoval zbytky porozbíjaných pohárov na zemi a stále čosi frflal o nedoriešených mileneckých vzťahoch.
„Už ti z toho preskakuje. Pustiť sa do takej hory svalov? Zbláznil si sa??!“ Ron pokrútil hlavou, keď Harry zastonal akonáhle zdvihol ruku vyššie ako mu to nová zlomenina dovoľovala. „O čo ti išlo? Musel si si dokazovať silu?“
„Ja som si nič nedokazoval.“ Harry vyhľadal na druhom konci podniku Draca, ktorý objímal Robbieho a horlivo mu niečo vysvetľoval. „O mňa nešlo.“
„Nevráti sa k tebe.“ Ron skonštatoval situáciu, keď videl, ako sa dvojica držala už peknú chvíľu v objatí a čosi si šepkala.
„Potter,“ Harryho tok myšlienok prerušil Denis stojaci pred ním, „dúfam, že ak si nabudúce budeš chcieť dokazovať, aký si veľký a silný chlapec, nebude to v mojom podniku!“ Mladík našpúlil nahnevane pery a opäť sa vrátil k upratovaniu rozbitého skla pričom stále mrmlal nadávky na Harryho.
Harry si opatrne obliekol bundu a kývol Hermione a Ronovi na odchod.
„Dúfam, že tu nie si autom,“ Ron sledoval, ako sa jeho kamarát snaží postaviť a každý jeho pohyb doprevádza ston.
„Majte sa,“ Harry pomaly obišiel sedačky a vybral sa ku vchodu. Rukou kývol Dracovi pričom ho enormne potešilo obyčajné ľahké Malfoyove zamávanie ruky.
Harry spokojný s výsledkom dnešnej noci vyšiel na čerstvý vzduch a zašiel za najbližší roh, kde očakával práve jednu osobu.
Max nervózne prechádzal po tmavej uličke a sledoval svoje topánky. Keď započul niekoho dych, nedočkavo zodvihol hlavu.
„Ty ale vyzeráš,“ Max prekvapene podišiel k Harrymu, ktorý sa, ale usmieval od ucha k uchu.
„Zanedbateľné.“ Harry vtisol bozk na Maxove uzimené líce a pedantne si ho obzrel. „Kde je?“
Max kývol hlavou na pravú stranu, kde sa z tieňa vynorila veľká postava.
„Dobrý večer, pán Potter.“ Svalovec slušne Harryho pozdravil.
„Ahoj Erik, tak sa vyrovnáme?“ Harry sa dotkol svojej boľavej čeľuste. „Mal by som ti dať o polovicu menej. Bolí to ako šľak.“
„Chceli ste, aby to vyzeralo ako naozaj,“ Erik mykol plecom a pozrel sa opatrne na Maxa, ktorý sa tváril ako keby mal vytiahnuť pištoľ strčenú vo vrecku a začať po ňom strieľať.
„Ako naozaj, ty kretén, neznamená naozaj. Kto ti povedal, aby si ho až takto doriadil?! Povedali sme ti, že máš udrieť s menšou silou!!“
„Pokoj, Max,“ Harry položil dlaň na asistentovo rameno, „Erik urobil to čo mal urobiť dobre.“
„Ja si myslím, že tá práca nebola splnená. Žiadne prachy nebudú,“ Max si strčil ruku do bundy, ale Harry stihol zasiahnuť.
„To by stačilo, Max!!“
„Ublížil ti,“ Fersen nechápavo hľadel na bledého Erika, ktorý sa snažil ustupovať od Maxa čo naďalej.
„Povedal som, že to už stačí!!“ Harry Maxovi silno stisol rameno a potom sa venoval opäť vystrašenému Erikovi.
„Je to v poriadku,“ Harry zalovil v bunde a vytiahol mešec galeónov, ktorý podal Erikovi. Muž sa za mešcom rýchlo načiahol, a keď dostal Harryho súhlas, chytro sa vytratil do tmavej uličky.
Max nechápavo hľadel na tmavú ,vzďaľujúcu sa siluetu mohutného kulturistu. „Oplatilo sa ti to vôbec?“ Fersen sa otočil späť na Harryho, ktorý si masíroval ubolenú sánku. „Mohol som ho zastreliť a nám by ostali peniaze.“
„Nezabíjame ľudí, Max. Som minister mágie. Nepotrebujem odstraňovať ľudí a zvlášť čarodejníkov ako je Erik takýmto štýlom. Stačí diplomacia a vyjednávanie,“ Harry rukou prešiel aj po boľavom bruchu, ktoré nieslo pár pekných veľkých modrín.
„Zmenilo sa niečo?! Malfoy ti teraz leží pri nohách alebo čo??“ Max nespokojne prešľapoval a sledoval, ako si Harry prechádza po boľavom tele. „Poď ku mne. Pomasírujem ti to a ošetrím.“
„Dnes nie.“ Potter zamyslene sledoval prechádzanie áut cez Londýnsku ulicu.
„Prečo?“
Max cítil, ako v ňom Harryho nezáujem rúca všetko čo si opäť za tie posledné dni namýšľal. Všetky tie ich tajné stretnutia, pri ktorých sa snažil Harrymu s radosťou vyhovieť boli zabudnuté.
„Pretože dnes na teba nemám náladu,“ odsekol Harry. Dopol si bundu a bezstarostne vykročil smerom späť do klubu.
Hodiny, ktoré s ním trávil navyše v kancelárií alebo aj v byte. Každý jeho dotyk neznamenal pre Harryho viac ako služby od prostitútov na výpadovkách.
„A na Malfoya máš?? Snažíš sa o niekoho kto je zadaný? Kto ťa podvádzal?! Dokonca s muklom?? S muklom!! Ponižuješ sa!“ Max chytil Harryho za boľavú ruku a postavil sa pred neho. „Si úbohý! Takto sa doprosovať a plaziť...?“
„Na plazenie tu mám iných, drahý Max,“ Harry znechutene pozrel na rozrušeného čarodejníka pred ním, „nechápeš to, Max?? Nie si Draco a nikdy nebudeš! Medzi nami nie je nič. To že ťa raz za čas pretiahnem neznamená, že s tebou chcem žiť alebo nebodaj, že ťa milujem.“ Harry sa Maxovi vytrhol a pridal do kroku, aby ho opäť nedobehol.
„Potrebujem ťa, Harry...“ Max vnímal, ako mu po líci začali stekať slzy, keď Harry jeho slová odignoroval a smeroval späť do klubu.
* * * *
Draco pomocou čarovania robil poriadok v celej kuchyni. Potreboval zo seba dostať prebytočnú energiu a hnev a toto bolo jediné miesto, kde by mu Robbie nehovoril žiadne pripomienky. Okrem toho ležal v spálni a odpočíval po nočnej smene.
Už to bol presne rok čo Draco skončil svoj vzťah s Harrym... na začiatku rozchodu vedel, že to bola tá najodvážnejšia a najťažšia vec čo v živote urobil, a to aj v porovnaní s obdobím kedy bojovali smrťožrúti proti Fénixom. Cítil sa, ale neskutočne volne. Robbie bol žiarlivý, ale Harryho v tomto neprekonal ani omylom.
Ale...
Draco neodhadol intenzitu kúzla a rozbil fialový tanier na tri kusy. Položil roztrasené dlane na kuchynskú dosku a snažil sa pomaly dýchať.
Nevadilo mu, že je s Robbiem. Ani po roku si na nič nemohol sťažovať. Dostávalo sa mu od neho pozornosti každý deň a mal ho úprimne rád.
Nevadilo mu ani to, že svoje čarodejnícke schopnosti musel obmedziť na minimum.
Dokonca ani to, že mohol disponovať s menším množstvom peňazí, ako keď bol s Harrym...
Koniec koncov mu nevadilo ani to, že Harryho stretával občas v meste alebo na dajakej oslave, obedoch. Zvykol si na jeho prítomnosť a aj Robbie rešpektoval to, že sa Pottera jednoducho nedá zbaviť keďže je kamarátom Hermiony a Rona, tak ako Draco.
Jediná vec, z ktorej sa išiel zblázniť bola Harryho ignorácia. Po všetkých tých rokoch si zvykol na veľa vecí. Prešiel si veľa skúškami a vedel, že to všetko v ňom zanechalo odraz... ale toto nedokázal prehryznúť.
Harryho stretával pomerne často. Chodil s Hermionou veľakrát na obedy a obvykle sa k nim pridal aj Draco. Hermiona nestíhala manžela, deti a už vôbec by nestíhala trávenie času aj s jedným aj s druhým kamarátom osobitne.
Prvýkrát to vyriešila tak, že zatajila Dracovi Harryho prítomnosť. Keďže však obed dopadol bez hádok a Harry bol vskutku galantný a nesnažil sa o štiplavé poznámky a podpichovanie, Draco nemal dôvod žiadať kamarátku o osobitné stretnutia.
Harry bol opäť vtipný, plný života a optimizmu. Nikdy pred Dracom nepredhodil tému ich vzťahu. Pýtal sa na Robbieho so záujmom a Draco cítil, že je to bez zlých úmyslov. Ako keby im prial, že sú spolu.
Draco neveril prvé týždne žeby Potter prešiel až takýmto procesom, a že by sa až takto zmenil. No Hermiona mu sama hovorila, že Harry prestal chodiť do klubov a vôbec skončil so svojím predošlým povrchným životom. Venoval sa len práci a volný čas trávil s Ronom, keď si zašli na metlobalový zápas alebo trávil čas u Weasleyovcov.
Harryho premena však bola skutočne značná. Už behom prvého pol roka na mieste ministra mágie urobil niekoľko významných krokov a začal predčiť svojho predchodcu. Starších členov Wizengamotu, ktorí ostávali vo funkciách už len kvôli priateľstvu a rodinkárstvu s minulými ministrami, nahradil mladými a obratnými čarodejníkmi. Podobné výmeny nastali skoro vo všetkých oddeleniach na ministerstve čím si tak Potter podchytil celú administratívu pod svoju ruku.
Premenu, ale videl aj sám Draco.
Buď keď si hral Harry s Hermioninými deťmi s takým oduševneným a nadšením, že Draco myslel, že sníva. Ešte pred rokom by si myslel, že Harry bude ďalších tridsať rokov chodiť po kluboch a tráviť večery s rôznymi mladíkmi. Musel uznať, že mu krivdil. Dokonca aj s Maxom trávil menej a menej času. Síce ostal jeho asistentom... Harry sa viac osamostatnil od Maxa a ten už na neho nemal taký vplyv.
Draco si utrel ruky do utierky a unavene sa posadil na stoličku.
Prial Harrymu úspech a šťastie, ale...
Ale...
Bol Malfoy. Stále bol Malfoy! Samozrejme, že chcel to čo nemôže mať... a keby sa k nemu Harry choval aspoň tak, ako po rozchode... mal o neho záujem.
A zrazu??
K sekretárke sa určite choval zdvorilejšie a s väčším záujmom ako k nemu. Prečo? Urobil niečo? Neurobil? Pochopil by keby sa s ním nechcel stretnúť, ale takto? K Robbiemu sa tiež choval milšie ako k nemu!
Z rozmýšľania ho prerušilo zvonenie pri dverách. Draco sa postavil, že ide otvoriť. Prešiel cez malú chodbu k dverám a bez pozretia otvoril. Akonáhle to urobil zistil, že sa mal predsa len pozrieť... takto mu neostal čas spamätať sa.
Harry sa nervózne usmial a predbehol Draca v akejkoľvek reakcií.
„Môžem ísť ďalej?“
Draco pootvoril dvere a nechal vojsť svojho bývalého do malej chodby ich malého bytu.
Harry tu už bol niekoľkokrát. Občas sa zastavil na zdvorilostnú návštevu. Harry a Robbie vychádzali spolu dosť dobre a dokázali si nájsť aj spoločné témy rozhovorov. Dalo by sa povedať, že si na seba zvykli. Jediný Draco nechápal, prečo sa všetci traja chovajú ako najväčší kamaráti a zvlášť nechápal Robbieho, že sa dokáže baviť s niekým od koho by chcel byť Draco nechutne perverzne pretiahnutý.
„Prišiel som za Robbiem,“ povedal po pár sekundách Potter po tom čo si Draca kompletne obzrel od obtiahnutých bledomodrých riflí po červenú, károvanú košeľu s krátkym rukávom.
„Jasné,“ odfrkol Draco, „poď do obývačky,“ sám sa otočil smerom do spálne. Unikol mu tak Harryho dychtivý výraz, ktorý sa zastavil na blondínovom bezchybnom zadku.
Robbie sa rozospato ponaťahoval cestou do obývačky a pozdravil Harryho zakývaním ruky pričom hlasno zazíval.
„Čo sa stalo?“ Robbie si sadol oproti Harrymu, ktorý pokojne sedel a rozhliadal sa okolo seba. Draco ostal ako v pohotovosti stáť vedľa sedačky.
„No pamätáš, keď sme sa spolu bavili o tom zavedení opatrení,“ Harry sa zastavil v rozprávaní a pozrel za seba, kde stál Draco. „Draco, nehnevaj sa, ale toto je záležitosťou ministerstva. Bol by som rád keby tu ostal len Robbie.“
Draco zažmurkal. Myslel si, že prepočul.
„Urobíš nám čaj, prosím ťa?“ Robbie pozrel na Draca, zazíval a roztrapatil si vlasy.
„Urob si ho sám! Ja nie som tvoj domáci škriatok!“ Draco cítil, že vybuchne. Toto už bolo moc. Nakoniec sa ale predsa prekonal... tromi krokmi bol v kuchyni a opäť sa snažil pomaly dýchať.
Neznášal ich! Obidvoch.
Kúzlami začal pripravovať čaj. Pre svojho bývalého a pre svojho terajšieho priateľa.
V momente keď sa už chystal nalievať vodu do hrnčekov započul zabuchnutie dverí. S malou nádejou dúfal, že Potter trepol opäť dajakú svoju poznámku a zase je všetko pri starom.
Zase sa tí dvaja nenávidia... už sa mu Potter nebude pretŕčať pod nos. Už nebude mať nutkanie hodiť Pottera na gauč, vyzliecť ho a poriadne si na ňom zaskákať.
Všetko je krásne pri starom.
Počul otvorenie kuchynských dverí. „Chceš s niečím pomôcť?“
Draco mal problém nevyliať horúcu vodu na seba. „Potter? Kde je Robbie?“
„Išiel von, hneď príde,“ Harry pomaly prešiel krížom cez miestnosť ku kuchynskej linke, „prepáč, že som ťa tak vyhnal, ale s Robbiem riešime dačo na oddelení komunikácie s muklami a myslel som, že by bolo dobré dať ho trošku do čarodejníckeho sveta, keď chodí s tebou, nie? Okrem toho Róbert je celkom dobrý chlap“
„Hej,“ Draco zhltol poznámku, že si ho môže nechať, keď za ním stále tak chodí, „úžasný chlap.“
„Som rád, že si s ním. Keď už to nemôžem byť ja... som rád, že je to on.“ Harry sa na Draca milo usmial a pozrel na hrnčeky s čajom.
Kam tým mieriš Potter?? Musíš dráždiť?
Čo čakáš že ti poviem?
Že by som ťa chcel naspäť? Že chcem byť s tebou?? Merlin, prečo som ho vôbec púšťal!
„A ako v práci?“ Draco sa snažil nadhodiť univerzálnu tému.
„Ujde to. Hermiona u mňa asi nastúpi,“ Harry sledoval Dracove rysy tváre a snažil sa udržať pohľad, aby mu zase neskočil na blondínov zadok.
„A čo by mala robiť?“
„Moju asistentku.“
„Max príde o prácu?“ Draco sa škodoradostne zasmial. „To ťa musel dobre naštvať. Alebo si konečne zistil, že je to blázon, ktorý sa s tebou chcel len vyspať?“
„Povedzme, že Hermiona má na tú prácu lepšie predpoklady,“
„Veľmi diplomatická odpoveď, Potter. Naučil som ťa uhýbať otázkam vskutku profesionálne.“ Draco položil hrnčeky na tácku a kúzlom poslal do obývačky. „Máš v obývačke čaj. Môžeš tam počkať na Róberta.“
„Ďakujem,“ Harry pozrel do šedých očí, nevedel sa od nich odtrhnúť. „Naozaj má strašné šťastie.“
„To už si povedal,“ Draco už bol nervózny. Potterovo dnešné obzeranie sa nedalo nevidieť.
„Keď je to všetko... tak si choď, prosím, sadnúť do obývačky.“
„Stále ma neznášaš?“
„Potter, kašli na to.“
„Dobre, neodpovedaj,“ Harry pozrel skleslo na zem, „nemal som to vyťahovať.“
„To je v poriadku,“ Draco odložil utierku na kuchynskú linku, „už je to za nami. Každý už ideme inou cestou.“ Draco počul, že z toho ako to povedal sršala depresia a smútok. Snažil sa byť veselý, ale nedalo sa.
Prišiel o neho. Nemusia to stále rozoberať. Je koniec. Proste koniec. Nemusia sa v tom rýpať!
„Draci, ja viem, že je koniec, ale...“
„Čo?“ Draco zmetene pozrel na Harryho.
„Len jeden bozk keby som ti... mohol dať,“ Harry čakal na reakciu, pritom obzrel Dracovu hruď, ktorá sa začala rýchlo zdvíhať a klesať.
„Na pery?“
„Keď dovolíš...?“ Harry sa usmial nad Dracovou rýchlou reakciu.
Priblížil sa k dobre známym perám. Jemný parfum sa miesil s Dracovou vlastnou vôňou. Cítil blondínov rýchly dych na lícach a nose. Šedé dúhovky neboli skoro vidieť cez rozšírené zorničky.
Harry priložil pery na Dracove. Cítil každou bunkou svojho tela Dracovu prítomnosť.
Blondín sa oprel zadkom o kuchynskú linku a jemne pery pootvoril. Nechal vojsť Harryho jazyk do svojich úst. Cítil teplo šíriace sa jeho telom.
Harryho ruka prešla po Dracovom líci a jemne ho pohladila. Dracove ruky smerovali na Harryho chrbát a pritiahli si ho bližšie.
Obidvaja zavzdychali a akonáhle sa nadýchli pokračovali v bozku ďalej.
Harry sa nad Draca sklonil, a ten si musel vysadnúť na kraj kuchynskej dosky. Intenzitu bozkávania Harry zrýchlil, nedokázal sa udržať. Po pár sekundách už prechádzali jeho dlane pod Dracovou košeľou a hladili tvrdé bradavky.
Odtrhol sa od Dracových prekrvených pier a behom sekundy rozopol blondínovu košeľu a vrhol sa na jeho hruď. Pokrýval ju vlhkými bozkami a miestami oblizoval bledú pokožku.
Draco prestával racionálne rozmýšľať.
Bolo mu to jedno. Bolo mu jedno aj keby v tom momente prišiel Robbie, aj keby tam prišla jeho mŕtva matka... všetko mu bolo jedno. Najdôležitejšie bolo, že je tu s Harrym. Neskončil by ani keby došiel samotný Voldemort.
Prestával od vzrušenia dýchať. Zmohol sa len na vzdychy miešajúce sa s vyslovovaním Harryho mena a hladením jeho vlasov, počas toho keď mu Potter lízal tvrdé bradavky.
Harry prestal, oprel si spotené čelo o Dracovu hruď a snažil sa nabrať dych. V živote snáď ešte nebol podobne vzrušený. Bolelo ho vlastné telo, ktoré sa tešilo, že do Draca konečne vnikne. Nevedelo sa dočkať.
„Čo je?“ Draco zmetene pozrel. Harry opätoval pohľad, a pritom si začal rýchlo rozopínať opasok na rifliach. Draco rozkročil nohy a po chvíli cítil, ako aj jeho opasok ktosi násilne rozopína. Draco vedel, že občas keď je Harry moc vzrušený je tvrdší a drsnejší ako inokedy.
Sklonil sa nad blondína a opäť sa venoval jeho ústam. Ruky striedavo presúval z rozparku, ktorý hladil na hruď, bradavky alebo na líca.
„Poď,“ Draco sa prehýbal pod Harryho telom. „Poď už do mňa...“ Cítil ako jeho vlastné telo životne potrebuje mať Harryho penis v sebe. „Poď už...“
Harry si rukami pritiahol Draca bližšie k sebe, aby tak mladíci obtierali svoje rozkroky o seba. Dracove racionálny myslenie dalo definitívne zbohom a zmohol sa len na hlasné vzdychy počas Harryho prírazov alebo pohladení. Prebudil sa až keď mu jeho ex rozopol rozporok a pohladil mu vzrušený penis.
V ďalších minútach ako v sne si Draco uvedomoval, že ho Harry zodvihol a oprel o kuchynskú linku. Počul ako jeho milenec nevie nabrať dych, keď sa snažil povedať kúzlo na zvlhčenie. Harry nakoniec po vyslovení formulky hodil prútik do kúta a opäť sa venoval Dracovi.
Nohavice mu stiahol k členkom pričom on si nechal len rozopnutý rozparok a opasok. Tak Draca pri každom príraze buchol o zadok ešte aj koniec Harryho opasku. Potter neodolal a počas držania si pár krát pleskol po blondínovom zadku.
Draco sa snažil pevne chytiť konca dosky, aby udržal Harryho zbesilé tempo prírazov.
Spotené pramienky sa mu lepili na sluchy. Jednou rukou ešte chytil Harryho zozadu za stehno a užíval každý Harryho príraz, ktorý mu spôsoboval asi tú najväčší slasť v živote. Cítil, že sa aj Harry blížil ku koncu... Draco ešte raz pocítil, ako mu Harry prešiel po tvrdých bradavkách a s výkrikom sa spravil na kuchynskú dosku.
Harry sa snažil zo všetkých síl počkať najprv na Draca, keď však videl, ako sa pod ním zvíja v orgazme nevydržal a nasledoval milenca po pár sekundách.
* * * *
Harry si upravil tmavú kravatu a porozhliadol sa po tanečnom parkete. Otravní novinári, zamestnanci a rodiny zamestnancov ho už konečne prestali otravovať a mohol sa opäť venovať iným činnostiam.
Pohľadom prešiel po obrovskej sále, kde sa konal večierok na oslavu jeho ročného fungovania vo funkcií ministra mágie. Ešte stále sa z kútov blýskali blesky fotoaparátov.
V záplave farebných večerných šiat vyhľadal Hermionu. Pani Weasleyová mala oblečené dlhé zelené šaty na ramienkach, vlasy vyčesané do drdolu a vyzerala vskutku očarujúco. Vedľa nej sa rozprávali dvaja muži – Ron a Draco – obidvaja popíjali šampanské a občas sa poobzerali okolo seba či neuvidia niekoho známeho. Harry pozoroval, ako si Hermiona položila drobnú kabelku na stôl, odkiaľ si čarodejníci brali občerstvenie, a keď uvidela, že je minister konečne aspoň na päť minút voľný, zakývala mu, aby prišiel k nim.
„Už ti dali konečne pokoj?“ Hermiona sa upokojujúco usmiala a podala Harrymu tiež pohár šampanského.
„Po troch hodinách... Bolo na čase,“ Draco pozoroval, ako Harry pomaly usrkáva z pohára. Radšej sa pozrel na parket, kde tancovalo momentálne niekoľko mladíkov so svojimi priateľkami.
Potom ako sa s Harrym miloval priamo u Robbieho v kuchyni, potom všetko sa nedalo vrátiť späť.
Snažil sa tráviť čas len s Robbiem, ale až priveľmi ho lákalo byť opäť s Harrym. Zvlášť keď sa Harry ospravedlnil za svoje unáhlené správanie a keď mu sľúbil, že sa niečo také už v živote nestane.
Draco ho sám vyhľadal a prišiel za ním do kancelárie, aby si situáciu už definitívne vyriešili. Opakovala sa však situácia spred minula a Draco sa nestačil ani nazdať a už do neho Harry pomaly prirážal.
Dostali sa do začarovaného kruhu.
Stretávali sa, ale obidvaja vedeli, že sa už nedokážu vrátiť tam kde boli pred rokom. Stále chodil s Robbiem, stále ho mal rovnako rád, ale Harry bol vždy ten koho miloval. Tajne sa stretávali na rýchlovky buď u Harryho doma alebo u neho v práci. Draco si na to už zvykol a vedel, že sa už Harryho nikdy nevzdá...
Potterova ruka pomaly prešla po Dracovom chrbte a po chvíľke, akonáhle si všimol novinárov, sa opäť vzdialila.
„Ako si na tom vlastne s Robbiem?“ Hermiona si všimla Harryho pohybu. Okrem toho od Harryho vedela, že obidvaja udržujú spolu milenecký pomer.
„Ujde to,“ Draco dopil šampanské a vypudil z hlavy spomienku na to, ako mu Harry pred pol hodinou na toaletách urobil excelentný orálny sex.
„A čo vy dvaja? Len spolu...?“ Hermiona nadvihla obočie a nevedela dobre, ako má vetu dokončiť.
„My spolu náhodou robíme aj iné veci,“ bránil sa Harry a rukou pozdravil skupinku aurorov na druhej strane sály, „včera sme napríklad spolu varili.“
Hermionino obočie vystrelilo ešte vyššie. „Nechováte sa dobre. Mal by si sa rozhodnúť, Draco, s kým chceš byť.“
„Tak, Draco, mal by si sa rozhodnúť.“ Harry sa pri príležitosti naťahovania za jednohubkou obtrel o Dracov zadok, čím mu naznačil, že by sa opäť mohli na pätnásť minút vzdialiť.
„Nechaj ho, Herm, nech sa rozhodne správne, aby potom neľutoval,“ Harry sa usmial na Draca a pohladil ho po ruke. Zacítil zvonenie mobilu, ukázal kamarátom, že sa trochu vzdiali.
„Myslím si, že si Harry zaslúži druhú šancu,“ Hermiona sledovala Harryho ako telefonuje, „zmenil sa. Má ťa rád. Kvôli tebe sa zmenil.“
Draco pozrel taktiež na Harryho. Hermiona mala pravdu. Nevedel bez neho žiť... a keby ostal s Robbiem... bolo by to dobré... ale celý život by ľutoval a závidel každému chlapovi, ktorý by bol s jeho Harrym.
„Max?“ ozval sa Harry v telefóne.
„Áno, áno... tak ako? Rozhodol si sa?“
Harry dakde ešte v hĺbke dúfal, že Max sa mu neozve, že sa nebude musieť rozhodnúť. Ale na druhej strane vedel, že čo raz povie Maxovi... tak to bude vykonané.
Pozrel sa na Draca. Od školy ho nevidel takto. Vznešene stál pri Ronovi a Hermione... užíval si večierok, hudbu, jedlo.
Harry navrhol Dracovi, aby sa stal odborníkom na riešenie zahraničných vzťahov na ministerstve a síce to ešte nepotvrdil, vedel že to príjme. Skončil podľa Harryho to nezmyselné navštevovanie muklovskej školy, a keď boli spolu... nebola príležitosť kedy by nepoužil kúzlo, ako keby chcel dobehnúť čas kedy v Robbieho prítomnosti čarovať nemohol.
„Harry??“
Harry sa spamätal a opäť sa venoval Maxovi.
„Som tu,“ ozval sa Harry mierne roztržito.
„Tak ako?“
„Platí to na čom sme sa dohodli,“ zašepkal Harry a počul ešte Maxove súhlasné zamrmlanie.
„Potom sa ozvi keby si si to behom hodiny rozmyslel,“ Max chvíľu čakal, ale keď sa už nikto neozval, ukončil hovor.
Harry ostal ešte pozerať na mobilný telefón, ako keby čakal, že sa mu Max opäť ozve a povie mu, že končí s jeho rozkazmi, že už ho nemieni počúvať. Ale nestalo sa tak.
Max síce prestal byť jeho oficiálnym asistentom, ale pracoval ešte usilovnejšie ako predtým.
Harry sa vrátil ku skupinke, kde už na neho čakali jeho bývalí kolegovia – aurori – aby mu zablahoželali k ročnej práci a k úspechom.
* * * *
Max zložil mobil a zastrčil si ho do vrecka. Pohodlne sa usadil v kresle Harryho mercedesu a po očku pozrel na Robbieho.
Ten skľúčene sedel a pozeral sa cez okno na domy, vedľa ktorých auto prechádzalo. Občas pozrel na Maxove stehno, kde odpočíval revolver alebo na obrovský zátylok muža, čo šoféroval.
Maxa v živote nevidel, ale šoféra spoznal.
Bol to muž, ktorý obťažoval Draca v klube. Veľký kulturista, s ktorým sa Potter pobil... teraz šoféroval jeho auto.
To auto, ktoré mu bolo ponúkané pokiaľ nechá Draca ísť.
Robbie sa neudržal a cítil, ako mu po líci stiekli slzy. Nemalo zmysel bojovať alebo utekať.
Potter mal pravdu, spomenul si na jeho slová.
„Miluje ma a potrebuje. Vráti sa ku mne a ty nebudeš mať nič. Ani peniaze ani Draca.“
Stisol päste a snažil sa nevydať ani hlásku.
Nedovolí Potterovi to potešenie keby sa dozvedel, že plakal alebo sa nebodaj doprosoval, aby ho pustili.
Sledoval mihotanie svetiel a tiene vysokých stromov... ako keby si to všetko chcel zapamätať počas týchto posledných minút.
Auto zahlo na bočnú cestu a svetlá sa vzďaľovali. Terén bol hrboľatejší a všade okolo nich sa začala rozprestierať tma.
Videl že Max občas pozrie na mobil, ale nikto nevolal.
Všetci v aute ticho sedeli iba chvíľami šofér čosi zamrmlal na kvalitu cesty.
Robbiemu prebehlo hlavou či mu ten rok stál za to. Či mu vôbec stálo za to, keď Dracovi pomohol a chcel ho urobiť šťastným.
Nerátal s týmto Potterovým krokom.
Naivne si myslel, že sa naozaj zmenil, a že nechá Draca ísť. Oklamal ich... Aj Draca aj jeho samotného.
Vedel, že Draco je dnes večer s ním, sám mu povedal, že ide na večierok.
Robbie pozrel na Maxa ako keby kúštikom duše dúfal, že práve tento muž mu môže pomôcť, ale Max sa taktiež pozeral von a občas bez väčšieho záujmu skontroloval mukla.
„Ešte ďalej?“ opýtal sa šofér a spomalil, pretože cesta bola samý hrboľ.
„Podiď k začiatku tamtoho lesa,“ Max sa nahol a ukázal rukou na tmavé siluety stromov, ktoré tvorili začiatok malého lesíka.
Robbiemu išlo vyskočiť srdce z hrude. Búchalo tak silne, že sa bál, že umrie od strachu.
Auto zašlo k prvým stromom a zastavilo. Max zobral do ruky revolver a naznačil Robbiemu, aby vystúpil z auta. Erikovi, ktorý šoféroval odsekol, aby nechal auto naštartované a nevychádzal z neho.
Robbie a Max sa vytratili a potichu kráčali do vnútra lesa.
Robbie sa snažil v posledných minútach spomínať práve na chvíle s Dracom.
Predsa len na najkrajšie obdobie svojho života.
Cítil však už zmierenie.
Ako keby tušil, keď videl Pottera prvýkrát, že to takto dopadne. Stále mu zneli v ušiach Potterove vety v kaviarni.
„Nevieš s kým sa zapletáš.“
Max sa porozhliadol okolo seba. Absolútne ticho bolo prerušované len šumením listov v stromoch.
„Kľakni si,“ Max ukázal Robbiemu miesto kam tak mal urobiť.
Robbie si utrel slzy, ktoré sa mu opäť spustili. Nedával si, že spoznal Draca. Nadával si, že spolu niekam neušli.
„Prečo? Prečo to robíš? Veď Pottera sám chceš a ja som ten čo od neho Draca držal ďalej.“ Robbie sledoval chladnú zbraň. Nohy ho už neposlúchali, nevládal už odporovať. Poslušne si kľakol na studenú zem.
Max sa posledný krát pozrel na mobil. Harry nevolal.
„Si mukel. Ja neznášam muklov,“ Max napriamil revolver a stlačil kohútik.
Erik sa zľakol po hlasnom výstrele. Max prišiel až po dvadsiatich minútach a nariadil odvoz na večierok.
Komentáře
Přehled komentářů
Velmi dobrá povídka. Vážně smekám. Poutavá, mající sexuální náboj a proto tak úžasně čtivá. Čím to sakra, že mám momentlně přidělávat ke zdi police a já už hodinku sedím u počtače a slintám nad podivným milostným mnohoúhelníkem, kterému vévodí drarry v podobě, kterou už jsem dlouho nezhlédla...:) Podobné vidoucí pocity, jsem u páru Draco/Harry měla snad jen u zahraničních povídek a u děl od Alexis. Každopádně "ďakujem" Clemenzo ještě jednou za příjemné čtení...:)!
Ďakujéém :)
(Clemenza, 11. 5. 2010 11:28)Ďakujem Amidala, Zase krásne dlhý komentár od teba... ty mi vždy urobíš radosť! :))Som rada, že moje vymýšlance ešte stále čítaš a komentuješ. Snáď ťa v budúcnosti neodradím :)
:-))))
(Amidala, 8. 5. 2010 23:07)
téda.. som ja ale trdlo..kapitola tu je už mesiac a ja sa k nej prepracujem až teraz..
ale ako sa hovorí, hlavne, že som našla..:-)
perfektné zakončenie príbehu.. pravdu povediac, tak nejako som čakala, že to takto dopadne..
Harry sa proste musel ukázať v tom "najlepšom" svetle.. síce mi jeho správanie najprv vadilo, ale nejako som si naň zvykla, proste v tomto príbehu to tak muselo byť a Harry musel ostať verný charakteru..
každopádne mi Robbieho ľúto nebolo, vzhľadom na to, že mi neskonale liezol na nervy.. ja viem, ja viem.. bol len obeť, ale aj tak, príde mi, že proste strkal nos kam nemal.. aj keď na druhej strane, keby to nebol on, bol by to niekto iný..
dosť bolo vykecávačiek, na záver len toľko, že poviedka bola nádherná, tak ako vlastne všetky, ktoré si napísala, resp, ktoré píšeš ;)) a len tak ďalej :-)
RE:
(Clemenza, 4. 5. 2010 12:54)
Ďakujem galadriel. Harry sviňák je sympatický aj pre mňa, ale už ho tak očierňovať nebudem :) Viem, že to bola netradičná poviedka zvlášť čo sa týka charakteru postáv - zlý Harry a Draco obeť... ale zmena je život :)
Teší ma, že si poviedku čítala a aj tvoje komentáre mi dávali silu do novej ďalšej kapitoly. Ono by sa mi to asi moc nechcelo dopisovať keby na to žiaden ohlas nebol :)) Ešte raz ďakujem :)
...
(galadriel, 13. 4. 2010 10:03)Nádherné zakončení, stálo za to si na něj počkat. Harry v roli sviňáka mi je nesmírně sympatický :-D A tohle předčilo všechna má očekávání. Obyčejně se mi nelíbí, když někdo nenávratně přeláme Malfoyovskou aroganci a pýchu, ale tady mi to ani trochu nevadilo. Robbieho mi, nevím proč, nejsem tak nepřejícný člověk:-D, není líto. Měl vědět s kým sa zaplétá :-D A ta poslední Maxova věta, nemám slov. Dílo naladěno přesně na mou vlu, ke kterému se vždy ráda vrátím.
RE:
(Clemenza, 12. 4. 2010 23:02)Harry je parchantom len v tejto poviedke a myslím, že s tým už skočil :D Ďakujem za komentár, darken :) Ja sa teším, že si opäť prečítam Tvoj komentár, keď sa mi podarí niečo napísať :) Ešte raz ďakujem :))
...
(darken, 11. 4. 2010 19:43)
Ten Potter je ale opravdu svině.
Koukala jsem jako puk, že je tu další kapitola, že to bude už poslední, s tím jsem nepočítala. Líbila se mi, k povídce to sedí, je stejně schizofrenicky laděná.
Povídka mi taky bude chybět, ale těší se na pokračování Tvých ostatních. Mmch. koukám, že se Ti nějak líbí dělat z Harryho pancharta na entou. :)
RE:
(Clemenza, 10. 4. 2010 13:05)
Ďakujem :) No ja sama nemám rada smutné konce, ale tak je to taký smutný aj šťastný koniec zároven. Chudáka Robbieho som musela obetovať.
Moc, moc ďakujem za komentár :)
:))
(marcy, 10. 4. 2010 12:24)
chodila jsem sem každý den a dočkala jsem se :D kapitolka super, jen konec smutnej.
tak doufám, že brzo budou i jiné kapitolky :)
spokojení smajlíci
(Bellatrix Black Lastrange, 20. 8. 2010 18:25)